Sto dní šťastia

„Čo by ste urobili, keby vám zostávalo sto dní do smrti?<br>Išli by ste zajtra ráno do práce alebo do školy?<br>Milovali by ste sa každú hodinu s osobou, ktorú ľúbite?<br>Modlili by ste sa k Bohu, v ktorého ste nikdy neverili?<br>Kričali by ste až do posledného dychu?...“<br>Aj tieto otázky vám položí hlavný hrdina, ktorý sa dozvie smutnú správu, že má rakovinu pečene a ostáva mu len zopár dní života. <br>Lucio Battistini – manžel a otec dvoch detí sa rozhodne ignorovať priateľa Fritza (takto ironicky pomenoval svoju chorobu) a chce prežiť zvyšok života naplno, zmysluplne. Odíde z práce, venuje sa rodine, kamarátom a chlapcom z vodnopólového družstva, ktorých trénuje. Jednou z dôležitých vecí, na ktorú nesmie zabudnúť, je požiadať manželku o odpustenie...<br>Hoci by sa mohlo zdať, že autor sa snaží poúčať, moralizovať, hovoriť, čo je správne a čo nie je správne, opak je pravdou. Je to nádherný príbeh, ktorý vás chytí za srdce a prinúti zamyslieť sa nad zmyslom života. Pri jeho čítaní sa budete smiať i plakať, pretože ide o „horkoúsmevný román o láske, priateľstve a slnečnom Taliansku.“<br>

Od tohto autora "scenáristu" je to moja prvá kniha a nebudem klamať, že ju bude ťažké prekonať. Krátke kapitoly (v horších dňoch len 2-3 vety) sa čítajú rýchlo, kniha mi zabrala len 2 dni. Počas celej knihy som mala nutkanie nazrieť na posledné strany. Nejak som dúfala, že ak autor počas celého rozprávania používa vtipy a komické situácie, tak sa na konci stane nejaký "zázrak" a všetko sa na dobré obráti. <br>Knihu jednoznačne odporúčam každému, kto je na pochybách, či má náš život vôbec nejaký zmysel. Verím tomu, že dokáže otvoriť oči, že vždy je čas začať žiť plnohodnotne a tešiť sa z maličkostí, a nečakať na situáciu, kedy bude aj náš čas na Zemi obmedzený na pár desiatok dní.