! Doprava ZADARMO už od 20 € !
  • Počet strán: 479
  • Väzba: mäkká, brožovaná
  • EAN: 9788089628667
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 978-80-89628-66-7
  • Dátum vydania: 19. júla 2016
  • Vydavateľstvo : Citadella
  • Hmotnosť: 0,40 kg

Boží blud

Richard Dawkins

  • 4
Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho diel o vzťahu filozofie a vedy, v ktorých okrem iného usvedčoval vieru v B oha z iracionálnosti a poukazoval na jej negatívny vplyv na spoločnosť. V tejto poslednej knihe sa však tejto téme venoval naplno, aby zvýšil sebavedomie ateistu a podporil všetkých, ktorí by chceli odvrhnúť náboženstvo, a ukázal im, že i bez neho sa dá žiť plnohodnotný, mravný a šťastný život. Dawkinsova kniha sa dá v zásade rozdeliť na tri časti. V prvej sa autor sústreďuje na tzv. hypotézu Božej existencie, podľa ktorej „existuje akýsi nadčlovek, nadprirodzená inteligencia, ktorá úmyselne vyprojektovala a stvorila vesmír a všetko v ňom, vrátane nás“. Dawkins ukazuje, že hypotéza o existencii takejto inteligentnej bytosti je vedeckou hypotézou, ktorú je potrebné analyzovať ako každú inú, a že existujú len chabé dôvody pre jej prijatie, zatiaľ čo dôvody na jej odmietnutie sú obrovské. „Ilúziu dizajnu v živom svete oveľa úspornejšie a neporovnateľne elegantnejšie a bez potreby nejakého inteligentného konštruktéra vysvetľuje darvinovský prirodzený výber.“ V druhej časti knihy sa autor snaží nájsť prirodzené dôvody, prečo je náboženstvo všadeprítomné, a či je náboženské presvedčenie nevyhnutné pre našu morálku. V závere potom vysvetľuje, aké sú jeho dôvody pre nekompromisný postoj k náboženstvu – ako pre náboženské dogmy umierajú tisícky ľudí v krajinách tretieho sveta na pohlavne prenosné choroby, ako je deťom vnucovaná viera ich rodičov často krát na základe fyzického i psychického teroru, ako náboženský fundamentalizmus bojuje proti vede, genetickému výskumu a vyučovaniu evolučnej teórie na školách a ako náboženský fanatizmus stojí v pozadí terorizmu.
  • Počet strán: 479
  • Väzba: mäkká, brožovaná
  • EAN: 9788089628667
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 978-80-89628-66-7
  • Dátum vydania: 19. júla 2016
  • Vydavateľstvo : Citadella
  • Hmotnosť: 0,40 kg

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho diel o vzťahu filozofie a vedy, v ktorých okrem iného usvedčoval vieru v B oha z iracionálnosti a poukazoval na jej negatívny vplyv na spoločnosť. V tejto poslednej knihe sa však tejto téme venoval naplno, aby zvýšil sebavedomie ateistu a podporil všetkých, ktorí by chceli odvrhnúť náboženstvo, a ukázal im, že i bez neho sa dá žiť plnohodnotný, mravný a šťastný život. Dawkinsova kniha sa dá v zásade rozdeliť na tri časti. V prvej sa autor sústreďuje na tzv. hypotézu Božej existencie, podľa ktorej „existuje akýsi nadčlovek, nadprirodzená inteligencia, ktorá úmyselne vyprojektovala a stvorila vesmír a všetko v ňom, vrátane nás“. Dawkins ukazuje, že hypotéza o existencii takejto inteligentnej bytosti je vedeckou hypotézou, ktorú je potrebné analyzovať ako každú inú, a že existujú len chabé dôvody pre jej prijatie, zatiaľ čo dôvody na jej odmietnutie sú obrovské. „Ilúziu dizajnu v živom svete oveľa úspornejšie a neporovnateľne elegantnejšie a bez potreby nejakého inteligentného konštruktéra vysvetľuje darvinovský prirodzený výber.“ V druhej časti knihy sa autor snaží nájsť prirodzené dôvody, prečo je náboženstvo všadeprítomné, a či je náboženské presvedčenie nevyhnutné pre našu morálku. V závere potom vysvetľuje, aké sú jeho dôvody pre nekompromisný postoj k náboženstvu – ako pre náboženské dogmy umierajú tisícky ľudí v krajinách tretieho sveta na pohlavne prenosné choroby, ako je deťom vnucovaná viera ich rodičov často krát na základe fyzického i psychického teroru, ako náboženský fundamentalizmus bojuje proti vede, genetickému výskumu a vyučovaniu evolučnej teórie na školách a ako náboženský fanatizmus stojí v pozadí terorizmu.
menej

book

202 252 kníh na sklade ihneď k odoslaniu

wallet

Poštovné zadarmo pre nákupy od 20€

store

Rezervácie v 61 kníhkupectvách


Hodnotenia (2)

4
Denis Koka

Recenzia

  • Denis Koka

Knihu som prečítal a pokladám ju skôr za dielo neurčené na konverziu veriacich, ale na indoktrináciu ateistov autorovým svetonázorom, ktorý by som nenazval skresleným, ale skôr neotvoreným. Pán Dawkins je nepochybne skvelý evolučný biológ (v častiach knihy, ktorej sa venuje svojmu oboru vyniká), ale jeho nedostačujúce vzdelanie v oblasti religionistiky, sociológie, histórie a astrofyziky sa značne prejavujú. Nevravím, že som odborníkom vo všetkých vyššie zmienených oboroch, ale aktívne sa o ne zaujímam a na ilustráciu môjho problému s jeho knihou uvediem zopár príkladov: Hneď v úvode prekvalifikuje panteistov a do istej miery aj deistov ako ľudí, ktorí neveria v Boha, pričom panenteizmus, animizmus a iné typy náboženstiev úplne odignoruje. Autor nerozumie panteizmu s s tým spojeným spinózizmom, uvádza, že panteisti sú ľudia, ktorí používajú prírodu a Boha ako synonymum a v Boha skutočne neveria pričom pantheisti veria, že príroda a celý vesmír tvoria jednu nadprirodzenú inteligentnú entitu menom Boh. Einsteina kvalifikuje ako neveriaceho pričom to bol spinozista a teda panentheista (viera, že vesmír je v Bohu), samozrejme autor uvedie Einsteinove poznámky, ktoré dokazujú, že neverí v osobného Boha, ale v panenteistického (autor si ich vykladá ako prejavy ateizmu), ale záhadne zabudne zmieniť Einsteinov najznámejší výrok, ktorým odpovedal na priamu otázku:,,Veríte v Boha?“ slovami:“Verím v Spinózovho Boha.“ Čím sa jasne prihlásil k spinózizmu a viery v Boha. Autor si zároveň mylne myslí, že spinózizmus je panteistický pričom je panenteistický (čo mu ale nemožno zazlievať, keďže sa o tom stále vedú debaty) Ďalej sa venuje iba ním nazývaným „teistom“, ktorých klasifikuje ako jediných pravých veriacich.
Inde zase aplikuje zákony evolučnej biológie na astrofyziku, čo nedáva zmysel. Jedným z jeho argumentov, prečo vesmír nemohol stvoriť Boh je ten, že takáto entita by musela byť veľmi inteligentná a všetky inteligentné entity sú produktom evolúcie kedy im predchádzajú primitívnejšie tvory. Inteligentný Boh by teda musel mať primitívnejších predchodcov. Tieto evolučné zákony boli odvodené z pozorovania súčasného vesmíru a súčasných prírodných zákonov, ale tie neplatili vždy. Keby sa pán Dawkins viacej zaujímal o astrofyziku, tak by zistil, že prírodné zákony sa utvárali v prvých Planckových časoch po vzniku vesmíru a neboli vždy rovnaké. Napr. vedci predpokladajú, že dnešné 4 sily (gravitácia, elektromagnetizmus, silná sila a slabá sila) boli pôvodne iba2 alebo 1 a neskôr sa rozdelili, to je dôvod prečo vedci nedokážu vyrátať čo sa dialo prvé Planckové časy po vzniku vesmíru, pretože na to sú naše rovnice prikrátke, keďže opisujú naše súčasné prírodné zákony, ktoré vtedy neplatili, inými slovami, keď vtedy neexistovala gravitácia, tak nemohli platiť fyzikálne zákony. Autor sám poznačuje, že nevieme, čo sa stalo prvé chvíle po veľkom tresku, ale vôbec sa už nezaujíma prečo. Kam tým mierim...autor aplikuje súčasné prírodné zákony vzniku inteligentného života nie na raný vesmír, ale dokonca pred jeho vznikom, kedy mohli (a s najväčšou pravdepodobnosťou) aj platili úplne iné prírodné zákony. Môže nám pripadať čudné, že by mohlo existovať niečo nestvorené a inteligentné bez nejakého predchodcu, ale túto úvahu máme preto, že v našom svete má všetko nejaký počiatok a všetko nejakého predchodcu, je to odvodené od našich prírodných zákonov, ale tak to nemuselo byť pred vznikom nášho vesmíru a jeho prírodných zákonov. Pred vznikom vesmíru mohli platiť prírodné zákony, ktoré by zaručili existenciu nestvorenej inteligentnej a večnej entity, ktorá nemá žiadneho predchodcu a mohla by hypoteticky stvoriť náš súčasný vesmír. Autor sa prikláňa k hypotéze mnohovesmíru a tvrdí, že nerozumie prečo je táto teória taká nenávidená medzi fyzikmi. Je to preto, že táto hypotéza nie je postavená na absolútne žiadnych dôkazov a pozorovaní. Vychádza matematicky, ale matematicky vychádzajú aj všetky druhy teórií strún (ktoré sa líšia) pričom platiť môže iba 1. To líši teóriu od hypotézy, teória je postavená na dôkazoch a hypotéza nie. Keďže nevieme ako presne vznikol vesmír, nemôžeme vedieť či nevznikli aj miliardy ďalších. Ďalej pripisuje konflikty akými sú bosnianska občianska vojna a konflikt Izrael vs. Palestína náboženstvu, pričom v konflikte na Balkáne malo náboženstvo minoritnú úlohu a požívalo sa skôr ako prejav nacionalizmu (Zora Hesová: Věkovitá i křehká sousedství: proměny soužití muslimů a křesťanů na Balkáně) zatiaľ čo v konflikte Izrael – Palestína má stredne veľkú rolu a úplne ignoruje všetky ďalšie sociálne aspekty a príčiny konfliktu. A v podobnom duchu sa nesie aj môj ďalší problém: náboženstvu dáva priveľkú váhu a ignoruje, že veci sú komplikované a majú zložité a komplexné príčiny. Taktiež sa nevie vcítiť do ľudí opačného názoru, zmieňuje sa o tom ako smúti, keď vidí ženu v burke (pričom myslí nikáb, ale autor nepozná rozdiel), pretože to považuje za prejav patriarchálneho útlaku, lenže ju nevidí na fotkách v Afganistane, kde je na to zákon, ale v Spojenom kráľovstve, teda to robí dobrovoľne a nevypočuje si jej argument, že si tvár a telo zakrýva preto, aby ju ľudia nesúdili podľa jej postavy a tváre, ale podľa toho aký je človek, a aby sa nemohla stať pyšná na svoju krásu. A to ma privádza k ďalšiemu bodu mojej kritiky, autor nerozumie kultúrnemu a morálnemu relativizmu. Tvrdí, že morálny Zeitgeist napreduje a je progresívny, podľa koho napreduje? Podľa autora. Je to jeho subjektívny názor a podľa iných názorov (a že ich je požehnane) je svet v morálnom úpadku. Morálne je totiž podľa každého niečo iné, on sa však spolieha na internetové dotazníky, v ktorých mali respondenti podobné výsledky a nezamýšľa sa nad tým, že to môže byť tým, že to vypĺňali iba ľudia s prístupom na internet, ktorí zrejme museli vedieť anglicky a boli pravdepodobne vychovaní v západnej civilizácii. Keby sa šiel spýtať izolovaných kmeňov v Západnej Papuy, ktoré sa nemohli zúčastniť dotazníka, lebo nemajú internet, tak by mohol získať iné výsledky. Stále veľká časť sveta je bez internetu alebo nevie anglicky čo ich diskvalifikuje z účasti na dotazníku. Autor nevie, že svet sa skladá z viacerých civilizácií a vadí mi, keď delí ľudí na civilizovaných a na barbarov, čím delí kultúry na nadriadené a podriadené pričom človek nemôže objektívne posúdiť, ktorá kultúra je nadriadená. Autor sa vlastne takto stáva pokrytcom, pretože sa podivuje nad tým, keď vidí ako si ľudia myslia, že ich náboženstvo je to pravé, pretože sa doň narodili. Autor nazýva svoju kultúru civilizovanú a iné barbarské, prečo si autor myslí, že je jeho kultúra civilizovaná? Pretože sa do nej narodil a bolo mu to od mala vštepované. Keby sa narodil v Saudskej Arábii, tak by dosť možno pokladal svoju kultúru za civilizovanú a západnú za barbarskú. Ako vie autor, že jeho kultúra je civilizovaná? Porovnal ju s inými a jeho mu prišla najmorálnejšia. Najmorálnejšia z akého hľadiska? Z hľadiska morálky svojej kultúry. Aký je princíp jeho morálky? Spôsobovať čo najmenšie utrpenie (a robiť čo najväčší prospech) a podľa toho posudzuje ostatné kultúry a nenapadne ho, že v Japonsku sa morálka stavia na inom princípe a podľa tohto princípu posudzovať celý okolitý svet. Taktiež uviedol ako typy morálky utilitarizmus, deontológiu a absolutizmus a zabudol na hedonizmus, eudaimonizmus a morálny nihilizmus, ale to mi až tak nevadí. Ďalej tvrdí, že Spojené štáty ohrozuje teokracia, teokracia je v modernej dobe chápaná ako vláda duchovenstva, skutočne si autor myslí, že v USA by mohol zasadnúť ako neobmedzený vládca arcibiskup a všetky ministerské posty obsadiť biskupmi, kongres kňazmi a zrušiť voľby? Ako by obišli všetky váhy a protiváhy? A to je to čo myslím tým, keď hovorím, že prikladá náboženstvu až príliš veľkú váhu. Časť tohto problému je v tom, že nepozná rozdiel medzi americkým a francúzskym typom sekularizmu, ktorý by mu vysvetlil Richard Bulliet. S touto knihou mám množstvo ďalších problémov, na ktoré si teraz nespomeniem, som zrejme zaujatý už len tým, že ja používam definíciu náboženstva od Yuvala Noaha Harariho a preferujem americký typ sekularizmu pred francúzskym. Táto kniha má svoje pozitíva a dozvedel som sa z nej zopár zaujímavých historických faktov, ale keď ju čítam, tak mi furt príde, že autor sa na svet pozerá iba cez tunelové videnie.

Anna Meľniková

Recenzia

  • 4 /5
  • Anna Meľniková

super

Odporúčania