J. Hála

Spomenula som si na slová Jana Hálu - "keby som bol básnikom, každý deň by som zašiel na medzu za našou dedinou a napísal by som báseň na krásu našich Tatier..." On ako maliar krásu Tatier a života podtatranského ľudu zachytil v obrazoch.<br>Ale keďže ja nie som ani básnik, ani maliar - čo mi zostáva? Pri hľadaní odpovede na túto otázku, ma napadá toto: "Som nesmierne šťastná, že tú krásu môžem žiť! Som totiž Važtianka. Žijem súčasnosť. A Janovi Hálovi som nesmierne vďačná, že zachytil život vo Važci pred rokmi. Tak ako ho žili moji rodičia, starí a prastarí rodičia. Ďakujem autorom tohto vydania, že môžem držať v rukách ďalšiu z kníh o Jánovi Hálovi - tomto velikánovi, ktorý svojím dielom zachytil dušu podtatranského kraja. Pozerajúc na jeho obrázky vnímam nielen to, čo tí ľudia robili, ale aj čo cítili. Zachytil v každom ťahu štetca náladu človeka, jeho starosti aj radosti, ťažobu aj nádeje, jeho myšlienky. Niektoré jeho obrazy spievajú, iné plačú. Príroda žije, vystihuje silu slnka, bielej zimy... Nádhera! Milujem jeho dielo. Nachádzam v ňom svoju podstatu, svoje korene. Puto, ktorým som na jednej strane spätá so svojou rodnou hrudou, sťaby prikovaná. Na strane druhej v jeho diele cítim nekonečnosť v priestore, v čase. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ich zvyky, tance, kroje, ... Ale pohľad na Tatry? Ten zostáva. Rovnaký pred rokmi, ako aj teraz.<br><br>Ešte raz vďaka všetkým za túto knihu. Mám z nej veľkú radosť.<br><br>Ľuboslava Repášová (rod. Michalíková)<br>

Spomenula som si na slová Jana Hálu - "keby som bol básnikom, každý deň by som zašiel na medzu za našou dedinou a napísal by som báseň na krásu našich Tatier..." On ako maliar krásu Tatier a života podtatranského ľudu zachytil v obrazoch.
Ale keďže ja nie som ani básnik, ani maliar - čo mi zostáva? Pri hľadaní odpovede na túto otázku, ma napadá toto: "Som nesmierne šťastná, že tú krásu môžem žiť! Som totiž Važtianka. Žijem súčasnosť. A Janovi Hálovi som nesmierne vďačná, že zachytil život vo Važci pred rokmi. Tak ako ho žili moji rodičia, starí a prastarí rodičia. Ďakujem autorom tohto vydania, že môžem držať v rukách ďalšiu z kníh o Jánovi Hálovi - tomto velikánovi, ktorý svojím dielom zachytil dušu podtatranského kraja. Pozerajúc na jeho obrázky vnímam nielen to, čo tí ľudia robili, ale aj čo cítili. Zachytil v každom ťahu štetca náladu človeka, jeho starosti aj radosti, ťažobu aj nádeje, jeho myšlienky. Niektoré jeho obrazy spievajú, iné plačú. Príroda žije, vystihuje silu slnka, bielej zimy... Nádhera! Milujem jeho dielo. Nachádzam v ňom svoju podstatu, svoje korene. Puto, ktorým som na jednej strane spätá so svojou rodnou hrudou, sťaby prikovaná. Na strane druhej v jeho diele cítim nekonečnosť v priestore, v čase. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ich zvyky, tance, kroje, ... Ale pohľad na Tatry? Ten zostáva. Rovnaký pred rokmi, ako aj teraz.

Ešte raz vďaka všetkým za túto knihu. Mám z nej veľkú radosť.

Ľuboslava Repášová (rod. Michalíková)