Podoby slovenského tanečného umenia 1920 – 2010

Verzia pre tlačSend by email

Nová publikácia Divadelného ústavu zaznamenáva históriu profesionálneho tanca na Slovensku v šírke všetkých žánrov a podôb od jeho vzniku po súčasnosť. Je ambicióznou snahou zaznamenať históriu profesionálneho tanca na Slovensku v šírke všetkých žánrov a podôb od vzniku po súčasnosť. Kniha mapuje činnosť súborov, nezávislých telies, tanečných divadiel, zoskupení, projektov a festivalov. Jej autorom je významný slovenský tanečný teoretik, kritik, tanečník, choreograf a pedagóg Emil T. Bartko, spoluautorkou kapitoly Moderný a súčasný tanec je Eva Gajdošová. V prvej časti sa autor venuje profesionálnemu tancu od jeho vzniku v rámci baletu, folklóru, moderného a súčasného tanca, nezávislých projektov a festivalov, tanečného školstva. Druhú časť tvoria súpisy diel, choreografov, hudobných skladateľov či výtvarníkov. Publikácia Podoby slovenského tanečného umenia 1920 – 2010 dáva podrobný obraz o histórii, vývoji a stave nášho tanca. Stovky osobností a diel svedčia o tom, že slovenský profesionálny tanec zanechal takmer po sto rokoch výraznú stopu.
      Autor publikácie Emil Tomáš Bartko (*21. 7. 1945, Košice) obsiahol počas svojho takmer päťdesiatročného pôsobenia v tanečnom umení viaceré žánre: od ľudového cez moderný tanec až  po balet. Pôsobil v rôznych tanečných profesiách. Bol tanečníkom, pedagógom,  choreografom, tanečným teoretikom, porotcom, kritikom aj riaditeľom Baletu SND. Tanec na Slovensku spoznával z javiska aj z jeho zákulisia. Bol dramaturgom folklórnych festivalov, porotcom na prehliadkach amatérskeho moderného tanca, viedol baletný súbor, písal recenzie na tanečné diela a aj prednášky pre študentov tanca na VŠMU. Publikácia je logickým vyústením rokmi nazbieraných postrehov, skúseností, recenzií, zážitkov a rozhovorov.
      „Máme sa čím pochváliť, otázkou je, akým spôsobom úroveň tanečného umenia udržíme a budeme môcť rozvíjať, lebo posledné roky nie sú príkladom toho, ako to môže žiť ďalej. Vzniklo veľké množstvo súborov, ale veľa súborov sa aj rozpadlo, vrátane divadiel. Väčšinou sme Slovensko spájali s folklórnymi súbormi, veľa ľudí netuší, že sme mali a máme špičkových baletných umelcov, ktorí sú sólistami v zahraničných súboroch. Venoval som sa aj moderným trendom. Tie nevznikli až po roku 1989, ako sa mnohí domnievajú. Na Slovensku vznikala táto moderna už v 70. rokoch. Som optimista, že máme sa čím pochváliť a bol by som rád, keby tie podmienky do budúcnosti pre profesiu tanečníka trocha zlepšili, aby sme aj za pár rokov mohli povedať, že máme slovenské tanečné umenie,“ uviedol k publikácii a tanečnému umeniu na Slovensku autor Emil T. Bartko.
      „Je to publikácia, ktorá zapadá do nášho projektu Dejiny divadla na Slovensku, touto a ďalšími publikáciami sa snažíme rýchle zaplniť všetky prázdne miesta v slovenskej histórii perfomatívneho umenia, aby odborníci v jednotlivých oblastiach spísali svoje celoživotné dielo. Kniha tohto žánru sa objavuje v histórii našej teatrológie prvýkrát, nielen ako analýza východísk súčasného slovenského tanca ale aj ako súpisy všetkých telies tanečného umenia, čo je skutočne veľká práca,“ dodala Vladislava Fekete, riaditeľka Divadelného ústavu.
(Zdroj TASR)