Spoločný nočný mier

Túto knihu som si kúpila bez váhania práve pre autorkin štýl písania, ktorý je mojmu emočnému svetu veľmi blízky.

Vanda Rozenbergerová nie je predstaviteľkou toho, čo sa označuje ako "ženská" literatúra (našťastie :-). Postavy jej príbehov žijú ospalé životy v ospalých mestečkách, ale len kým autorka neroztočí koleso udalostí, zápletiek a zvratov.<br>V Spoločnom nočnom mieri spoznávame skupinu štamgastov zo svätostánku v Dolnom Vale, ktorým je <br>25 m² miestnej krčmy. Pravidelne tu sedáva majiteľ požičovne náradia, milujúci tabuľkové procesory a zároveň potomok holandského maliara 17.storočia. Svojimi cestovateľskými zážitkami obťažuje osadenstvo nepochopený konzument čapovaného hroznového nápoja a láskou k výčapníčke sa tajne Demeter, ktorého dcéra "bude učiteľkou, lebo nič nevie a ani s nikým nechodí". Stálych hostí okrem iného spája úcta ku Gabrielovi, zahalenému tajomstvom. "Má reputáciu muža, ktorý môže spolupracovať s rozviedkou či s iluminátmi, aj keď o tom, kto sú ilumináti, tu vie len Ulrich." Autorka ani tentokrát nevsadila prvoplánovo na atraktívne postavy a miesto. No aj tak v životoch jej hrdinov čitateľ nájde dôveryhodnú hĺbku aj povrchnosť, neočakávané objavenie lásky, veľký zločin, straty aj nádej. Príbehy ľudí zo svätostánku sa odohrávajú vo vnútri, ale aj za jeho dverami, kde sa prekvapivo dopĺňajú. Dúfam, že autorka už pracuje na ďalšej knihe :)