Kým vychladne káva

…Japonsko, kaviareň, cestovanie v čase…

Na menej ako 200 stranách sa odohrávajú štyri samostatné príbehy, poviedky, ktoré majú niečo spoločné. Kaviareň, personál a ženu v bielych šatách. Len o jednej kaviarni v Tokiu kolujú chýry už niekoľko desiatok rokov, že jedno konkrétne miesto v nej vám zaručí vrátiť sa do minulosti.

Nápad perfektný. Prevedenie, z môjho pohľadu pokrivkávajúce, no verím, že to je sčasti aj rozdielnosťou kultúr a vyjadrovaním. Prekladateľ bol a stále je v mojich očiach macher level milión!

Dej na mňa pôsobil často chaoticky. Opis kaviarne, zákazník, ktorý má dôvod sedieť a objednávať si kávu za kávou(či iné dobroty), preskok do minulosti postavy, šup, sme späť v kaviarni, nejaký ten dialóg, veľa monológov, presun do minulosti-cestovanie v čase, epizódka, ktorá sa už stala, ale tentokrát trochu inak, späť do prítomnosti… takto opísané to znie ako vcelku chronologický príbeh. Nebol taký ani jeden.

Aj keď musím priznať, že poviedky nie sú mojou šálkou kávy(aké príhodné), vedela by som si predstaviť tieto poviedky napísané ako román a určite by sa mi páčili. Žiaľ, neviem oceniť formát poviedky. Stále mi niečo v danom príbehu chýba… Rozpísaný začiatok, prepracovanejší stred, či úplný záver… poviedku vnímam ako časť z románu. Malý kúsok. No a aby som príbeh náležite ocenila, chýba mi tam zvyšok príbehu, ktorý si autor nechal pre seba.

Ak ale vám poviedky vyhovujú, určite siahnite po tejto knihe a môžete si domov z kníhkupectva vziať aj pokračovanie/-nia.

Klasický príklad japonského magického realizmu, ktorý v západnej kultúre preslávil napríklad Haruki Murakami. Dojímavé, nevšedné, pútavé a skvelé.