Celý život

Táto kniha bola pre mňa úplne emočné tornádo. Bola som tam so Zivou, keď sa rozhodovala a cítila som s ňou a bolo mi rovnako ťažko ako jej.
Bola som tam s Evou, ktorá sa nedokázala zmieriť s tým, čo sa stalo a dávala si to za vinu.
Bola som tam s Gabrielom, keď nevedel, ako ďalej…
Ten koniec? Ako málo by stačilo ku šťastiu - komunikovať..
Ziva sa rozhodla podľa seba, lebo je to jej život.
Eva zistila, že sa najprv musí vyliečiť, aby mohla ísť ďalej.
Gabriel sa tiež rozhodol tak, aby viac trpieť nemusel…
Ďakujem krásne ajbza veľmi pekný epilóg, ktorý knihu akurát správne ukončil.
Úplne ma dostala táto kniha, čítala som ako e-knihu, no musela som si ju zaobstarať aj fyzicky. Chcem sa k nej totiž môcť kedykoľvek vrátiť…

MICHALA RIES - CELÝ ŽIVOT

"Láska je večná."

Dve silné ženy...dve matky...jedna, ktorá nešťastnou náhodou stratila svoje milované dieťa a druhá, ktorá od začiatku vedela, že jej dieťatko zomrie...

Dvaja muži...citliví, chápaví...jeden z nich stratil svoje dieťa a druhý len po dieťati túži...

Každý rodič by najradšej držal svoje dieťa v bubline, aby sa mu nič nestalo. Ale bohužial sa to nedá...
Nič horšie na svete neexistuje od toho, keď rodič musí pochovať svoje vlastné dieťa. Ja ako matka dvoch detí si to neviem a ani nechcem predstaviť!!!

Tento príbeh mi zlomil srdce! Viackrát...
Napriek tomu mi dodal silu! Pochybnosti...každodenné pochybnosti, či robíme dobré rozhodnutia, či s našimi rozhodnutiami niekomu ublížime, alebo naopak pomôžeme, a ako tie zmenia náš život a vzťahy s blízkymi. Lebo naozaj niekedy stačí iba sekunda a stane sa to najhoršie.

Veľmi som ľutovala Evku, ktorá si nevedela odpustiť smrť svojho synčeka.

"Naozaj sa snažím žiť. Niektoré dni to ide a iné nie."

Veľmi mi prirástla k srdcu ale takisto aj Živa! Sú to pre mňa veľmi silné a obdivuhodné mamičky. Precítila som ich bolesť a spolu s nimi som plakala. Plakala? Skôr revala! Musím sa priznať, že ešte ani pri jednej knihe som toľko sľz nevynorila ako pri tejto.

Vždy je dobré, keď človek má vedľa seba človeka, na ktorého sa môže spoľahnúť a kto ho drží nad vodou. Vzťahy v príbehu boli veľmi krehké aj silné. Aj tu sme našli príklad na to, ako zabíja vzťah, keď nie sme úprimní a dusíme v sebe veci, o ktorých by sa malo rozprávať. Najväčšiu rolu tu hrá pochopenie a odpustenie.

Čo spája tieto dve ženy? Ako dlho sa dá žiť vo vzťahu, v ktorom už dávno nenájdeme útechu a silu? Dá sa po takej tragédii žiť úplný a normálny život?

Páčilo sa mi ako sa celá kniha začala. Článok s tragédiou a komenty ľudí. Áno toto sme my, ľudia (česť výnimkám). Súdime podľa toho, čo vidíme a počujeme napriek tomu, že do toho nevidíme a nevieme presne čo sa stalo. Neznášam to! Je mi z takých ľudí fakt zle!

Silný príbeh plný smútku a nádeje!

Miška má môj obdiv! Napísať takýto príbeh vyžaduje obrovský talent a neskutočné emócie!