Lastovičie leto

Existujú priateľstvá z detstva, ktoré pretrvajú aj do dospelosti. Daphne, Mary Stuart a Lanier sa spoznali v tábore, keď ešte boli malé dievčatká a teraz ten tábor patrí June, ktorá je tetou Daphne. Dostala sa však do finančných problémov a zrejme bude musieť tábor predať. Tri už dospelé ženy spravia aj nemožné, aby jej pomohli, lenže aj ony majú svoje problémy. Keď sa ešte k tomu vynorí minulosť a s ňou zopár ľudí, srdcia začnú rozprávať.
Prvotne som túto knihu nemala v pláne čítať, ale nakoniec som jej rada. Nespadla som z nej síce na zadok, niekedy by som tridsiatničky v knihe prefackala, ale prinútilo ma to sa zamyslieť, aká som bola ja pred desiatimi rokmi. Je síce pravda, že by som v mnohých situáciách konala inak, ale všetci máme v rozličných bodoch našich životov iné skúsenosti. Aké to však je, keď sa staré spomienky a pocity opäť vyplavia? S tým som musela bojovať. A práve tým dotknutím sa môjho srdca si ma kniha svojím spôsobom získala. Nie samotným príbehom, pretože záchrana tábora bola podľa mňa trošku zatlačená do úzadia, ale tým, ako môže oživiť spomienky. Príbeh je svieži, je o zlých a správnych rozhodnutiach, o priateľstve, láske, spomienkach, žiarlivosti a troške toxickosti vo vzťahoch (aj medzi priateľmi). Myslím si, že by z neho mohol byť pekný film, ktorý by som si určite pozrela. I keď sa v knihe nachádza viacero klišé a všetkému som úplne neverila, myslím si, že je príjemnou oddychovkou a svojou atmosférou vás prenesie na vlne spomienok práve tam, kam si možno myslíte, že sa už ani nedostanete.

Táto kniha je skvelou letnou oddychovkou pre ženy, ktoré majú radi romantické zápletky s trochou napätia a odhalených tajomstiev.