Vaky

Ruku na srdce dámy! Koľkokrát ste už počuli alebo ste aj vyslovili vetu: keby mali muži rodiť, tak by naše ľudstvo vyhynulo!

"Práve oslobodením sa od problémov spojených s tehotenstvom získali ženy nevídanú slobodu."

Predstavte si svet, kde rodia muži, oni sú citlivejší, starajú sa o domácnosť a o deti. Nemajú vysoké ambície, o kariére ani nesnívajú. Ich úlohou je po prenose do rodiaceho vaku donosiť dieťa, starať sa, vychovať a spraviť všetky domáce práce. Kde nie sú mužské povolania, kde muži zarábajú (ak zarábajú) menej, nemajú vlastné ambície a sny. Netúžia po kariére. Lebo toto všetko je úlohou žien!

"Celý problém rovnosti spočíva v tom, že dieťa musí vynosiť žena. Ak by však nemuseli rodiť deti len ženy, vznikla by skutočná rovnosť."

Takýto svet nám autorka vytvorila v tomto príbehu. Bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Najprv som sa od knihy trošku bála, že ma vôbec nebude baviť. Nakoniec po pár stranách ma tak zahltila, že som ju nevedela odložiť z rúk.

Ženy nosia bábätká len prvých pár týždňov. Potom ich prenesú do vakov mužov, ktorí majú zoperované už od malička, aby to s nimi spolu rástlo. Spoznáme Zoru a jej manžela, sú v očakávaní, na prenos musia čakať ešte týždeň. Ale stane sa niečo neočakávané a k prenosu nedôjde...

"Možno sme sa obaja zbláznili, ale túžba zachrániť naše dieťa je silnejšia. Silnejšia ako logické argumenty, zvyk či zákon."

Zora je novinárka. Jedného dňa dostane list od neznámej ženy, ktorá jej napíše, aký bol svet pre Veľkou revolúciou. Že bolo úplne normálne, že vtedy rodili deti...ona, ako žena, ktorá vyrastala v novom systéme(svete)si to ani nevedela predstaviť.

Kto je vlastne tá neznáma žena? A akú úlohu mala v celej revolúcií?

"Obišla som systém a ten sa ma snaží dobehnúť a upratať..."

Zaujímavé zmeny vtedy nastali, bolo to na zamyslenie. Autorka vytvorila úplne nový svet, rozmýšľanie, aké by mi vôbec neboli nenapadli.

"Ako som dospievala, premýšľala som, či niekedy chcel robiť aj niečo iné ako variť nudné detské jedlá a upratovať. Jeho život mi prišiel premárnený."

Sú muži spokojní? Stačí im úloha patróna domácnosti? Alebo sa chystajú zmeniť svet?

"Doobedie je fuč. Premárnil som ho každodennou rutinou, ktorú neoceníš. Vlastne vôbec nezbadáš, že som niečo robil."

Čo sa stane so Zorou a s jej bábätkom? Veď to je nezákonné a šialené, aby žena donosila a porodila dieťa!

"Musíme zmeniť svet!"

Neviem, či slovo rivalizácia je správne v tejto vete, ale tá bola vždy medzi pohlaviami. Ženy túžili byť vždy ocenené, takisto ako muži. V tomto svete, ktorý autorka vytvorila boli väčšinou bezcitné karieristky.

Odporúčam tento nezvyčajný príbeh. Uvidíme ako funguje svet, v ktorom sa roly vymenia. Kniha sa čítala ľahko. Páčilo sa mi, že sa striedala súčasnosť s minulosťou. Kde som vlastne mohla vidieť, ako k tým zmenám došlo a čo k tomu viedlo. A vývoj vlastne celej zmeny, kde sa ženy stali tým "silnejším" pohlavím.

Jedinečný príbeh, tak trochu bizarný a zvláštny, kde sa svet otočí hore nohami. Zahoďte predsudky. Muži robia všetky tie neviditeľné domáce práce a navyše sa od nich očakáva, že budú aj v očakávaní. „Sú predsa jemné stvorenia, nemajú vyššie ambície, ako venovať sa domácnosti a deťom.“ Novinárka Zora sa už nevie dočkať, kedy plod, ktorý zatiaľ nosí pod srdcom prenesú do rodiaceho vaku jej manžela. Jeho úlohou je dieťa donosiť aj sa oň postarať. Ženy sú predsa vedkyne, športovkyne, riaditeľky, vojačky... Označenie v mužskom rode sa oficiálne nepoužíva. Predstava, že by Zora mala na vizitke napísané novinár je nereálna. Ženská kariéra nadovšetko, veď kto by uživil rodinu? Lenže dochádza k zvratu, keď Zorin manžel – Martin Zajíčkovej (aby bolo jasné, patrí žene menom Zora Zajíčková), má nehodu a prichádza o svoj vak. Zora je zúfalá. Má primäkké srdce – ako tvrdí jej mama, príliš mužské. Kto donosí jej dieťa? Dobrovoľník neprichádza do úvahy. Spomenie si na rozhovor so starou pani Evou, ktorá ju presviedčala, že kedysi ženy bežne rodili. A nebolo to až tak dávno. Zora sa vtedy tomu smiala, konšpiračná teória, niečo mimo moderného sveta. Ale čo ak nie? Je to však riskantné. Neposlušnosť sa trestá. Ženy predsa nerodia, je to vylúčené! Mala by dať dieťa zmraziť, kým sa nenájde dobrovoľník, inak sa dostane do hľadáčika strážkyň života. Ak sa zavrie doma, nebude mať príjem a Martinov plat by im nepostačil, aj keby sa išli pretrhnúť. Našťastie, Zora získava podporu od svojej šéfredaktorky. Môže pre nich ďalej pracovať, avšak pod podmienkou, že bude písať o tom, čo prežíva. A tak si Zora prechádza niečím, čo nepoznala – od hormonálnych zmien, rôznych nálad a zápasov so ženskosťou. V našom svete ide vlastne mužnosť. Zora trčí doma a situácia v ich domácnosti sa otáča. Martin od nej vyžaduje, aby navarila, upratala... Práce pod ženskú dôstojnosť odporujú všetkému, čo Zoru kedy učili a k čomu ju viedli. Okrem toho sú pod oknami strážkyne, ktoré na dieťa dohliadajú, kým hore nerozhodnú nielen o jeho budúcnosti, ale aj budúcnosti rodičov...
Kniha Vaky je jednoducho úžasná. Neodlepila som sa od nej, kým som ju nedočítala. Originálny štýl spracovania, skutočne veľmi živý a vierohodný, vás vtiahne do deja od samého začiatku. Evino rozprávanie vám umožní dostatočne si predstaviť, ako k tomu došlo a ako takéto mužské tehotenstvo funguje. Autorka má neskutočný talent a už teraz sa teším na jej ďalší príbeh.