Francis Bacon

Utopický román Francisa Bacona Nová Atlantída bol pravdepodobne napísaný roku 1623, ale publikovaný až v roku 1627, rok po autorovej smrti jeho kaplánom, priateľom a literárnym exekútorom Dr. Williamom Rawleym. V predhovore toto dielo Rawley charakterizuje ako „myšlienku, ktorú môj pán napísal preto, aby v nej predstavil vzor a opis ,akadémie? založenej k vytváraniu veľkých a obdivuhodných diel slúžiacich ľuďom k šťastiu a nazvanej Šalamúnov dom či Spoločenstvo diela šiestich dní.“ Dej je zasadený do prítomnosti (teda Baconovej prítomnosti), ale popiera Platónove vnímanie Atlantídy a zahŕňa zásadné klasické, biblické a kresťanské prvky, ktoré sa nájdu v Baconovej predstave utopickej spoločnosti žijúcej v mieri, priateľstve a dobročinnosti na ostrove nazvanom Bensalem (Syn Pokoja). Tam ľudia majú „svetlo“, poriadok a spoločnosť mysliteľov zoskupených v „akadémii“, ktorá je „zasvätená štúdiu prác a stvorení Božích“ a „nájdeniu pravej povahy všetkých vecí, aby sa poznávaním stvoreného diela vzdávala väčšia sláva Bohu a človeku, aby z jeho plodov plynul väčší úžitok“. V podstate román hovorí o type morálnej, slušnej a priateľskej utopickej spoločnosti, ktorej vládne demokraticky volený parlament s panovníkom, v ktorej existuje organizovaná vedecká spoločnosť, známa ako Šalamúnov dom. Ten vedie Prozreteľnosť a zaoberá sa skúmaním záhad medzi nebom a zemou a dobročinných využití. Román polo-alegorickým spôsobom prezentuje Baconovu víziu toho, ako si myslel, alebo skôr veril, že môžu fungovať myšlienky jeho Veľkého Obrodenia. Toto zhrnul v slovách Otca Šalamúnovho domu, „zmyslom našej inštitúcie je poznávať príčiny a skryté pohyby vecí, a rozširovať hranice ľudského panstva na všetky mysliteľné veci“. Bacon v Novej Atlantíde zobrazuje vedecký základ vytvorený podobným spôsobom ako ideálny „baconovský“ zákonný systém, na ktorý dohliada súd, v ktorom „by boli krok za krokom odhalené nepísané zákony prírody a spoločnosti vedcami, ktorí by boli vzdelaní ako právnici, aby sa vyhli predsudkom, ovplyvňovaniu, dogme, ideológii a moci“. Čo Nová Atlantída zdôrazňuje najviac zo všetkého, je fakt, že pre rozvoj vedy, ktorá je založená na láske a súcite, oslobodení od nenásytnosti a prekonaní sebeckosti, je absolútnou podstatou morálny základ a dobročinný zámer Baconovho Veľkého Obrodenia.

Výběr z knihy Eseje od Francise Bacona, jednoho z předních představitelů kulturního dění na královském dvoře za panování královny Alžběty I. a jejího následovníka Jakuba I. Obsáhle navazuje a doplňuje antické i další filozofy, rozebírá lidskou existenci i život formou, která se týká všech. Bacon v Esejích radí, jak přistupovat k jednotlivým situacím v životě, váží vždy jednotlivá pozitiva i negativa, snaží se přistupovat k problémům pragmaticky.

Sir Francis Bacon, sometimes known as the father of empiricism, was one of the major political figures of his day, his career culminating as Lord Chancellor under King James I in 1617. Bacon wrote widely, but it is the Essays (published in its third edition in 1625, the year before his death) for which he is best known.

Sir Francis Bacon had a tremendous impact on science and philosophy during the scientific revolution in XVIIth-century England. He was the first to argue for a skeptical and methodical approach in science, based on careful observation of events in nature, and founded on induction. His work, firmly grounded in empiricism to prevent projection of one's preferred hypothesis, made him the father of scientific method.

Audiobook 300 Quotes of Renaissance Philosophy: Montaigne, Bacon & Machiavelli. Become familiar with the most important Renaissance philosophers, Michel de Montaigne, Francis Bacon and Machiavelli, the author of The Prince. These figures have shaped Western philosophy; delve deep into their works and thoughts with a selection of the essential quotes introducing their major ideas and delineating the structure of their work with clarity.

Audiokniha Rady a zlomyslnosti. Ze světa aforismu a epigramu. AFORISMUS je - jak praví slovník - "jadrná a stručná věta, jíž se vyslovuje nějaká myšlénka neb důležitá zásada." Z toho vyplývá, že aforistický sloh "libuje si ve stručných větách". Takže ten, kdo se snaží s aforismem jakýmkoliv způsobem zacházet, je chtěj nechtěj nucen shromažďovat jadrné a stručné věty a libovat si v nich. EPIGRAM, česky prostě nápis, "slove kratičká básnička, vyjadřující s duchaplnou pointou vážnou neb satirickou myšlénku výrazně úsečnou formou, se vztahem k určité věci neb osobě."