Vladimír Barborík

Rozhovory redaktora Vladimíra Barboríka s literárnym vedcom, jubilujúcim Vladimírom Petríkom. Forma tejto publikácie predstavuje jeden zo spôsobov, ako sa mohol Vladimír Petrík podeliť s čitateľom o svoje spomienky. Skutočný žánrový základ knihy je memoárový, otázky sú predovšetkým podnetom pre pamäť odpovedajúceho: neimitujú spor a nepredstierajú partnerstvo.

Monografia Hľadanie rozprávača je venovaná prózam Vincenta Šikulu, významného predstaviteľa modernej slovenskej literatúry 2. polovice 20, storočia. Prvá časť prostredníctvom interpretácie jednotlivých Šikulových kníh prináša pohľad na vývin autorovho rozprávačstva v prozaickej tvorbe pre dospelých v 60. rokoch, druhá časť reflektuje celok diela aj v dobových historicko-spoločenských súvislostiach. Východiskom práce na monografii bolo presvedčenie, že relevantná časť Šikulovej tvorby je aj v súčasnosti živou, čitateľsky príťažlivou súčasťou domácej literárnej kultúry.

Publikácia vychádza z bohatého archívu fotografií Antona Šmotláka (1920 - 1979), na ktorých zaznamenal oficiálny aj neoficiálny literárny život na Slovensku v dvoch desaťročiach. Literárni vedci Vladimír Petrík a Vladimír Barborík v krátkych sprievodných textoch a výberom citátov z dobovej tlače približujú, ako sa menili literárne a spoločenské pohyby 60. a 70. rokov minulého storočia, najmä ako sa menil vzťah moci a umeleckej tvorby aj postoje autorov.

Publikácia ponúka prehľad viacerých podôb slovenského a českého spisovateľa. Sústreďuje sa na 20. storočie s rámcovými presahmi do vzdialenejšej minulosti a súčasnosti. Autori v nej uplatnili prístup zjednocujúci individuálnu a nadosobnú perspektívu. Spisovateľ by nemohol vzniknúť bez prostredia, ktoré ho v tejto úlohe rozpoznalo a potvrdilo - no bez individuálnej aktivity by toto prostredie bolo prázdne a vlastne by neexistovalo: autor v úlohe spisovateľa je jeho spolutvorcom.

Výber z literárnokritických textov publikovaných časopisecky a na webe v roku 2018. Zostavil ju literárny vedec Vladimír Barborík. Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka. Autori Vladimír Barborík Martina Buzinkaiová Magdalena Bystrzak Peter Darovec Ján Gavura Tamara Janecová Tomáš Lietavec Patrik Garaj Matej Masaryk Boris Mihalkovič Viliam Nádaskay Radoslav Passia Veronika Rácová Gabriela Rakúsová Michaela Rosová Stanislava Sivčová Marta Součková Jaroslav Šrank Ivana Taranenková Jozef Tatár Eva Urbanová Anton Vydra Dominik Želinský

Vypovedá o aktuálnej literatúre a jej reflexii, je teda aj príspevkom do diskusie o tom, či vlastne niečo také ako kritika a kritická literárna scéna ešte u nás vôbec existuje. Zároveň slúži ako praktický výberový sprievodca najnovšou súčasnou poéziou a prózou. Publikácia obsahuje aj štúdie o básnických (Viliam Nádaskay) a prozaických (Vladimír Barborík) knihách uplynulého roka.

Monografia Hľadanie rozprávača je venovaná prózam Vincenta Šikulu, významného predstaviteľa modernej slovenskej literatúry 2. polovice 20, storočia. Prvá časť prostredníctvom interpretácie jednotlivých Šikulových kníh prináša pohľad na vývin autorovho rozprávačstva v prozaickej tvorbe pre dospelých v 60. rokoch, druhá časť reflektuje celok diela aj v dobových historicko-spoločenských súvislostiach. Východiskom práce na monografii bolo presvedčenie, že relevantná časť Šikulovej tvorby je aj v súčasnosti živou, čitateľsky príťažlivou súčasťou domácej literárnej kultúry.

Táto kniha rekonštruuje slovenskú literárnu kritiku v medzivojnovom období, predovšetkým v jeho druhej polovici. Je venovaná štyrom osobnostiam: Jánovi E. Borovi, Michalovi Chorváthovi, Jánovi Igorovi Hamaliarovi a Alexandrovi Matuškovi. Spájala ich myšlienka modernizácie kultúry kritickým myslením. Hamaliar chcel inovovať skokom. Chorváth cez archaické zdroje. Bor imitáciou a Matuška vizionárstvom. Publikácia je ukotvená v súradniciach dobovej sociálnej, svetonázorovej a politickej sféry od záveru dvadsiatych a v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Autori VLADIMÍR BARBORÍK (1965) je pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Výskumne sa zameriava na medzivojnovú a povojnovú slovenskú prózu (monografie Pavel Hrúz, Prozaik Gejza Vámoš a Hľadanie rozprávača: Prózy Vincenta Šikulu) a na problematiku povojnového literárneho života (s Petrom Darovcom napísal publikáciu Mladá tvorba 1956 – 1970 – 1996. Časopis po čase a s Vladimírom Petríkom Pohyb k nehybnosti. Literárny život od začiatku 60. do konca 70. rokov objektívom Antona Šmotláka. Je spoluautorom knihy rozhovorov s Vladimírom Petríkom Hľadanie minulého času. MAGDALENA BYSTRZAK (1986) pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Je autorkou knihy Kritik v spoločnosti. Spory Alexandra Matušku (1930 – 1938) a spolueditorkou kolektívnych monografii Kontakty literatúry a Zmena v praxi (limity - možnosti - spory). Prispieva do literárnych a kultúrnospoločenských časopisov, píše štúdie a literárne kritiky, príležitostne prekladá do poľštiny umelecké a odborné texty.

Kolektívna monografia Literárne krajiny Bratislavy. Obraz mesta po roku 1918 je svojím zameraním ojedinelá a v istom zmysle prvolezecká. Desaťčlenný autorský kolektív v nej podáva výsledky výskumu literárneho obrazu Bratislavy, vytvára a interpretuje katalóg jeho kľúčových toposov v časovom rámci približne jedného storočia, v ktorom slovenská metropola prešla zásadnými politickými, etnickými a kultúrnymi zmenami. Literárny obraz Bratislavy sa doposiaľ neustálil okolo kánonického jadra niekoľkých základných autorov a textov, ako je to v prípade niektorých iných európskych miest, ktoré sú úzko spojené s dielom alebo biografiou slávneho spisovateľa. Zostáva heterogénny až fragmentárny, je stále skôr nedokončenou mozaikou. V literárnych krajinách tohto mesta však možno dobre identifikovať niekoľko priestorových konštánt, kľúčových literárnych toposov, ktoré súvisia s hraničnou geografickou, kultúrnou a jazykovou polohou Bratislavy, ako aj s jej politickou a urbanistickou históriou. Kniha prináša systematické a súčasné, hoci nie encyklopedicky vyčerpávajúce spracovanie literárnej krajiny Bratislavy. Veríme, že bude dobrým aktuálnym sprievodcom po tejto problematike a zároveň jedným z východísk budúcich výskumov.