Martin Bútora

Poviedková kniha Martina Bútoru, bývalého slovenského veľvyslanca v USA. Všetky poviedky boli napísané v čase totality a ich hrdinami sú ľudia vytláčaní politickými pomermi na okraj spoločnosti, v ktorej sa nevedia a vlastne ani nechcú etablovať, a z toho pramení ich permanentná nespokojnosť, rezignácia či depresia. Bezútešnosť a bezvýchodiskovosť situácie z nich robí ľudí s obmedzenými pracovnými či spoločenskými možnosťami, osamelých, zlomených, vydedených, no statočne bojujúcich o kúsok ľudsk ej dôstojnosti.

Po vyše dvadsiatich rokoch už nie je témou štátna samostatnosť ako forma potenciálne umožňujúca plnšie rozvinúť kapacity, energiu, sociálny kapitál - ale predovšetkým obsah nového štátu, jeho kvalita a určujúca štátna idea. Inými slovami, aký je prínos tohto nového štátu pre ľudí, ktorí v ňom žijú, aký je jeho vklad do širšieho spoločenstva krajín. Áno, v medzinárodných porovnaniach zahŕňajúcich rôzne ukazovatele patríme medzi tú šťastnejšiu štvrtinu, ktorej sa darí lepšie ako ostatným. Napriek tomu však narastá počet ľudí, ktorí sú rozčarovaní a sklamaní. Opäť budeme mať šancu osvedčiť sa ako majstri v dobiehaní. Ale iba vtedy, ak k tomu prispejú viacerí, ktorí neprepadajú pocitu naučenej bezmocnosti a napriek prekážkam využívajú priestor občianskej slobody na riešenie problémov okolo seba, a robia to tvorivo, odvážne a vytrvalo. Úloha hodná novej aliancie pozitívnych deviantov. Náš prvý prezident T.G. Masaryk hovoril, že nanovozaložená Československá republika potrebuje päťdesiat rokov na to, aby sa v nej zakorenila demokracia. Polovicu budeme mať pomaly za sebou. Martin Bútora

Kniha vyšla pri príležitosti udelenia ceny Nadace Dagmar a Václava Havlových VIZE 97. Žánrovo pestrá kniha slovenského sociológa a spisovateľa Martina Bútoru obsahuje texty od roku 1968 až po rok 2019. Teoretický záber sa prelína so skúsenosťami z jednotlivých oblastí, kde autor pôsobil: za uplynulé polstoročie sa pohyboval v akademickom svete, ale aj vo sfére politiky, diplomacie či v prostredí občianskeho aktivizmu. Napísal sociologické monografie o alkoholizme a svojpomoci a týmto témam sa dlhé roky venoval aj v praxi. Bol spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu, slovenským veľvyslancom vo Washingtone i poradcom prezidentov Václava Havla a Andreja Kisku a zahraničnou politikou i demokraciou sa zaoberal v početných publikáciách a štúdiách. Založil bratislavský Inštitút pre verejné otázky a venoval sa výskumu občianskej spoločnosti. Jednotlivé kapitoly približujú charakter rôznych domov, v akých sa spoločnosť v Československu a na Slovensku ocitla ich pôvod, ich étos, ich vôňu, či naopak mrazivú atmosféru, akú vyžarovali. Publikácia sa venuje vľúdnejším domovom pre dôstojnejší život, ale aj domovom nanúteným zvonka, no formovaným aj s domácim, neraz horlivým pričinením. Príťažlivým jazykom tiež zachytáva obzory niekoľkých domovov či priestorov ľudí spriaznených voľbou, od slovenských ochranárov až po pozitívnych deviantov, ktorí prispeli k priaznivým spoločenským zmenám.

Spisovateľ, prekladateľ, sociológ Martin Bútora (1944) je širšej verejnosti známy najmä ako jeden z najúspešnejších diplomatov v novodobých slovenských dejinách – v rokoch 1999 – 2003 bol veľvyslancom SR vo Washingtone. Jeden z protagonistov 17. novembra a spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu má kredit autentického intelektuála a neformálneho predstaviteľa občianskej spoločnosti. Z knihy vystupuje kontinuita jeho myslenia v ucelenej podobe, akú zatiaľ nemala slovenská verejnosť k dispozícii – zahŕňa jeho texty z rokov 1967 – 2004.

Súčasnosti možno najlepšie porozumieť, ak poznáme minulosť. Vo svojej knihe Martin Bútora prináša krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí. Tieto texty čitateľovi umožnia lepšie pochopiť, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, ale aj 2022. A vďaka tomu uvažovať o budúcnosti. Kniha je zaľudnená osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Niektorí sú rodáci z Bratislavy: legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera, iní z Prahy: Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol či disident Milan Šimečka. Nájdete tu však aj zahraničné osobnosti, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, alebo historik Timothy Snyder.

Krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí zaľudnené osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Figurujú v nich rodáci z Bratislavy – legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera –, i postavy vyčnievajúce z Prahy – Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol. A tiež ľudia, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, historik Timothy Snyder, disident Milan Šimečka. Texty, ktoré nám umožňujú lepšie pochopiť to, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, 2022. A uvažovať o budúcnosti.