Ján Čarnogurský

Kniha odkrýva zaujímavé osudy rodiny Čarnogurských a predovšetkým mapuje životnú cestu tohto zaujímavého slovenského politika a rozhľadeného Európana. Ján Čarnogurský je muž, ktorý je vždy sám sebou, vždy individualistický. Nehovorí, čo sa druhým páči, čo sa očakáva, ale iba to, čo si o veci sám myslí. Je možno jediný medzi našimi politikmi, ktorý vie, že politika potrebuje myšlienky. V rozhovore s novinárkou Ivou Kernou hovorí o tradičných hodnotách, o filozofii ľudskej existencie, o význame a poučení z histórie. Ján Čarnogurský je tým, čo je pre formovanie samostatného slovenského myslenia a myslenia na Slovensku nevyhnutne dôležité. Niet dôvodov na lokajské pochybnosti o tom, či môže mať Slovensko politika s vlastným názorom, ale najmä s vlastnou analýzou medzinárodných vzťahov.

JUDr. Ján Čarnogurský sa narodil 1.1.1944 v Bratislave. Štúdium práva absolvoval na Karlovej univerzite v Prahe. Doktorát práv získal v roku 1971 na Komenského univerzite v Bratislave. V rokoch 1970-1981 pracoval ako advokát v Bratislave. Ako advokát sa stal známym zástupcom náboženských aktivistov a politických disidentov v Československu. V roku 1981 bol vylúčený z advokácie pre obhajobu v politickom procese. Pracoval ako šofér, neskôr ako právnik v podniku. V roku 1987 stratil úplne zamestnanie. Po vylúčení z advokácie sa sám priamo zapájal do opozičných činností v Československu. Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom. V roku 1988 začal vydávať opozičný politický samizdatový časopis „Bratislavské listy“. V auguste 1989 bol zatknutý a obvinený z podvracania republiky práve pre vydávanie „Bratislavských listov“ a za prípravu spomienky na ľudí, ktorých v roku 1968 v Bratislave a inde na Slovensku zastrelili vojská Varšavskej zmluvy. V novembri 1989 bol pod vplyvom Nežnej revolúcie prepustený z väzenia. Do novej československej vlády Mariána Čalfu bol nominovaný za opozíciu ako I. podpredseda vlády. Zodpovedal za legislatívu, vrátane prípravy zákonov, ktoré zakotvili demokratický politický systém v Československu. Patrí medzi iniciátorov vzniku Kresťanskodemokratického hnutia na Slovensku. Na zakladajúcom sneme hnutia v Nitre vo februári 1990 bol zvolený za jeho predsedu. V tejto funkcii zotrval až do októbra 2000. Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa stal I. podpredsedom vlády Slovenskej republiky a od apríla 1991 až do nových parlamentných volieb v júni 1992 bol predsedom vlády Slovenskej republiky. Od júna 1992 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za Kresťanskodemokratické hnutie. V apríli 1997 bol zvolený za podpredsedu Európskej únie kresťanskej demokracie. V rokoch 1998-2002 bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Od januára 2003 pôsobí ako advokát v Bratislave.