Dalimír Stano

Najnovšia zbierka básní mladého, talentovaného košického autora.

Mierne uletená edícia Flexibuk je zameraná na kreativitu a konfrontáciu umelcov a jednoduchým spinning efektom, ktorý ponúka, si určite získa aj vaše srdcia. Zaujali nás ľudia, ktorí sa spoliehajú na vlastnú intuíciu a vyhýbajú sa cieľovej páske – možno tušia, že nemôže byť nič horšie ako posledná stotina slávy: básnik Dalimír Stano a ilustrátor Vladimír Seman.

Desiata kniha poézie autora, ktorému nie je cudzí dôsledne viazaný verš. Aj v tejto zbierke lyrických sonetov ho využíva inovatívne, v súzvuku s obsahom výpovede. Základnou, v mnohých vrstvách a odtieňoch variovanou témou je tu láska muža k žene. V štyroch na seba nadväzujúcich okruhoch obsahuje kniha 41 dynamických sonetov. Okrem dominujúcej túžby a očakávania po naplnení duševného i telesného rozmeru tohto citu, sa v nich zračia aj prirodzené pochybnosti, sklamania a obavy z jej podôb.

Dvanásta kniha poézie autora, v ktorej nateraz opustil viazaný verš a v rámci jeho uvoľnenia prešiel až k experimentu s formou. Tento krok mu dáva možnosť vyjadrovať sa voľnejšie k svojej zásadnej téme láske. Vzťah dvoch ľudí si tu v osobe lyrického hrdinu všíma nielen ako milenecký vzťah. Uvedomuje aj jeho hlbší spoločenský rozmer a rozmer vzájomnej previazanosti. Od priateľstva cez partnerstvo, až po istý druh závislosti. Pomerne rozsiahla zbierka obsahuje 20 častí a navzájom poprepájaných poetických cyklov a poskytuje tak priestor na hlbšie uvažovanie o vzťahu a najsilnejšom cite človeka.

Obvolal som všetkých aby mi pomohli, ale nikto nedvíha. Posielam sms, ale tiež nikto nič, uvidíme. Prežili sme komunizmus, prežijem aj toto. Žrádla mám dostatok aj bez toho chrapúňa Ľuba, ktorý si myslí, že som mu niečo dlžný. A dlžný je on mne. Predovšetkým za svoj dom, ktorý je v poriadku a za jeho zdravie.. Koľko ráz mohol skončiť v nemocnici. Stačilo mi zavolať a ja som mu bol k dispozícii. Rozhovor, naladenie na správnu tému a bolo po záchvate. Ešte mám vodu v uchu po poslednej sprche, ale kašlem na ňu. Uschne. Idem si na chvíľu oddýchnuť. Na cigaretu ešte nemám chuť, ale hádam príde, keď si dám kávičku na balkóne. Na sebe mám kraťasy, ktoré som našiel. Je v nich aj rúško, stačí vziať kľúčenku. Pre istotu si ju vkladám do vrecka aby sa nestratila. Asi sa už nebudem sprchovať. Ak áno, tak keď Ľubo odíde, ešte mu verím. Už neraz ma sklamal, ale dávam mu ešte šancu. Potom neviem čo s tým urobím. Erik je tiež nezvestný.