Daniela Dubivská

Tretia zbierka poézie, ktorá je prirodzeným pokračovaním osobnej lyriky autorky z predchádzajúcich zbierok. Jej básne sú poznačené novým osobnostným i poetickým zrením. Ich metafora je oproti predchádzajúcim otvorenejšia, čo dáva predpoklad na ešte hlbší čitateľský prenik do sveta, v ktorom si aj naďalej kladie nástojčivé, nepokojné, v náznakoch i filozofické otázky súvisiace so svojou ľudskou existenciou, ale aj existenciou v úlohe partnerky, manželky, matky osoby túžiacej po jasnejšej, hlbšej sebaidentifikácii vo všetkých týchto polohách. Autorkina poetika spočíva v dynamike a metaforickej osobitosti vyjadrovania, čo jej veršom dáva rozmery oslovujúce najmä náročnejšieho čitateľa.