Diana Duchoňová

Predkladaná kniha je prepracovaným a doplneným vydaním vedeckej publikácie Palatín Mikuláš Esterházy a jeho dvor. Spoločnosť, normy, rituály každodennosti. Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 - 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum, bol priestorom umenia, mocenatúry a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné využitie, comfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov, privátneho i verejného, sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života či to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zažitého stereotypu v podobe rodových festivít, narodenia potomkov, smrť príbuzných, alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch. Kniha je bohato ilustrovaná

Publikácia vznikla pri príležitosti významného jubilea Viliama Čičaja. Nielen kolegovia, ktorí s jubilantom dlhoročne spolupracovali, ale aj jeho doktorandi a priatelia chceli prejaviť úctu a obdiv oslávencovi. V knihe sa nachádza široký záber rôznych tém, väčšina z nich sa týka skúmaného obdobia, ktoré je jemu blízke. Publikácia prináša okrem príspevkov aj kompletný pohľad na jeho tvorbu.

Kolektívna monografia predstavuje odbornej, ale aj širšej verejnosti viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 1945 a diskurze o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú ešte príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Slovensko je oprávnene nazývané krajinou hradov. Hoci sú dnes mnohé už iba opustenými ruinami na neprístupných kopcoch, v období raného novoveku boli stále živými organizmami, miestom každodenného života ich majiteľov, dvoranov, úradníctva i služobníctva. Šľachtic musel pre seba, svoju rodinu i personál svojich majetkov –panstva, hradu, zabezpečiť dostatočné množstvo potravín na ich každodenné stravovanie. Funkciu hradnej kuchyne nám dnes predstavujú len vzácne zachované kúsky dobového mobiliáru, stolovacieho riadu, archeologické nálezy keramiky a nemnohé obrazové doklady v galériách a múzeách. Výjavy na portrétoch s tematikou panovníckeho stravovania nám len v náznakoch poskytujú obraz o výzore hradných kuchýň a kultúre stravovania v ranonovovekom Uhorsku. Jedlá, ktoré šľachtici konzumovali, podliehali módnym trendom, dobovému vkusu a možnostiam daného aristokratického dvora. Rôzne druhy jedál, aj so spôsobom ich prípravy podľa dobových kuchárskych kníh, ponúkajú plastický obraz o pestrosti dobovej kuchyne, o chutiach, ktoré prevládali a ktoré dobová šľachtická spoločnosť obľubovala. Prestreté stoly s navareným jedlom, pri ktorých sa stretla šľachtická rodina s dvoranmi a úradníkmi, prípadne pozvanými hosťami, boli výsledkom celého komplexu činností, pomocou ktorých sa potraviny menili zo surovín na hotový pokrm. Táto kniha predstavuje celý tento zložitý proces a je v našej historiografii doposiaľ ojedinelým spracovaním témy šľachtického stravovania zachyteného v celej šírke témy.