Anton Fabian

Zdravie sa považuje za veľkú hodnotu. Choroba a utrpenie za zlo a veľké nešťastie. Nie je však niekedy utrpenie aj cestou k múdrosti? Neobsahuje v sebe tvorivý charakter? Neplatí mnohokrát:cez slzy sa vidí ďalej než ďalekohľadom? V tejto knihe ide o hľadanie a objavovanie zmyslu ľudského utrpenia z kresťanského hľadiska.

Celý život je napätie v oblúku medzi získavaním a darovaním, kapitálom a charitou, vlastníctvom a službou, prítomnosťou a pominuteľnosťou, hĺbkou a plytkosťou, láskou a sebectvom. Ježišov štýl života je inšpirujúci v tom, že pomáha dospievať k osobnej zrelosti. Všetky úvahy tejto knihy sledujú jeden cieľ: pomôcť čitateľovi objaviť, že viera je osobný vzťah s Bohom, je to studňa pre život. Z viery vyplýva láska k blížnemu, čo je v ostrom protiklade s pavučinou osobného koristníctva.

Čo mám z toho, že verím v Boha? Aký úžitok mi môže viera priniesť? Kniha týchto zamyslení hľadá odpoveď na podobné otázky. Ak ju človek nájde, potom je už len malý krôčik k tomu, aby sa Boh stal "najvyšším dobrom" a zaujal prvé miesto, ktoré mu patrí.

Kreatívny autor pomáha hľadajúcemu čitateľovi urobiť osobné rozhodnutia viery a lásky, aby sa dostal k naozajstnej nádeji, pre ktorú sa oplatí žiť v tomto svete plnom beznádeje a pesimisických predpovedí

Mons. Anton Fabian je profesor pastorálnej teológie, docent sociálnej práce, kanonik Košickej kapituly a autor viacerých publikácií. V tomto i v predchádzajúcich súboroch homílií využíva svoju sčítanosť a orientáciu nielen v teologických textoch.

O čom je táto kniha ? So životom je to ako so stromom: niečo sa deje v koreňoch a niečo v korune. Korene prijímajú živiny, aby ich ponúkli do konárikov, listov a plodov. Prijímanie a dávanie je v zdravom strome v harmónii. Podobne je to so životom: v detstve sme sa naučili brať od rodičov, učiteľov, priateľov, v dospelosti sa od nás čaká ovocie príjemnosti, vľúdnosti, láskavosti. Viera a náboženstvo posúvajú človeka k úrodnosti na celú večnosť. Pozemské návyky láskavosti a srdečnosti Boh umocní a to sa volá nebo. To nie je ničnerobenie, celovečerný relax, nebo je celovečerná produkcia láskavosti v spolupráci s Bohom, ku ktorej sme boli naštartovaní na zemi. Preto je dôležité mať k Ježišovi postoj vyjadrený slovami: „Ty máš slová večného života." (Jn 6, 68)

V zhone povinností, pod tlakom rozhodnutí a termínov je človek otrokom každodennosti. Modlitba, rozjímanie, bohoslužba privádza človeka k pokoju - a to je dnes prepych. Zišlo vám niekedy na um, že žijete v prepychu? Viac sa dočítate v tejto zaujímavej trilógii.