Garan Pavol

Literárny debut Pavla Garana má všetky predpoklady stať sa literárnou udalosťou. Autor je už časopisecky prevereným a vyzretým mladým talentom, ktorý pravidelne už roky zbiera laureátske ocenenia z najvýznamnejších súťaží mladých autorov (Wolkrova Polianka). Vo svojom literárnom debute nielen dokázal, že je majstrom formy (sonetový veniec, ale aj viacero básní, napísaných dokonalým viazaným veršom), ale i to, že je to talentovaný lyrik, autor reflexívny, schopný rozohrať všetky poetické struny. Je veľký predpoklad, že by sa jeho zbierka mohla priradiť do úspešnej liahne nových talentov (A. Šeliga, J. Klus, R. Tomáš), ocenených cenou, či prémiou Ceny I. Kraska, ktoré toto vydavateľstvo získalo v posledných štyroch rokoch.

Pavol Garan (1978) patrí medzi talentovaných básnikov. Za básnickú zbierku Smrť zahroteným prstom (VSSS 2007) získal prémiu Ceny Ivana Krasku. Tento raz sa prezentuje zbierkou Jednotlivec (Trochejský kôň), ktorú vydalo košické Vydavateľstvo DALi a o ktorej Daniel Hevier napísal: „Od čias mladého Feldeka tu nebol taký spontánny lyrický talent, ktorý hádam zrýmuje všetko. A v poézii ide aj o rýmy, nech si zástancovia freevoľného verša tvrdia svoje. Pretože za rýmovaním je nielen spontaneita, spevnosť, ale aj disciplinovanosť, invencia, kreativita. No a zmysel pre rytmus, ktorý je srdcom lyriky. Br – preč s týmito cudzími slovami zo slovníka teoretikov. Pre Garana totiž nie je nijaké slovo neutrálne, cudzie. On im dodáva svoj esprit, a ak treba, slová si svojvoľne láme, prispôsobuje na svoj obraz. Z fráz, ktoré zobral fras, robí svoje výrazivo. A tak sa napríklad z Keby bolo keby stalo ,keby bolo kedy…‘ A z čista jasna sa zmenilo na ,z čista ďasna‘, čo je logické, keďže ide o v slovenskej poézii pomerne zriedkavú stomatologickú tematiku.“