Juraj Hatrík

Milé deti! Viete, čo si Trpaslúšikovia spievajú vo svojej piesni? Nemôžete vedieť, lebo ju ešte nepoznáte. Nepoznáte ani Trpaslúšikov. Ich veselý spev, krásy a zaujímavosti ich rozprávkovej krajiny čakajú na Vás ukryté v týchto hudobných nosičoch. Ozve sa Vám ujo reportér a v jedenástich príbehoch Vám vyrozpráva, čo všetko zažil medzi Trpaslúšikmi. Nebude to však len obyčajné rozprávanie. Ujo reportér si nahral najzaujímavejšie zážitky na magnetofón. Preto sa k nim môže znova vracať, znova ich spolu s Vami prežívať tak, ako ich videl a hlavne počul. Možno si poviete - čo je na tom počúvaní také zvláštne? Uši máme i my, aj my počujeme, ako trúbi auto, praskajú konáre stromov, ako spieva vták, žblnkoce potôčik... Lenže Trpaslúšikovia počujú viac! Pre nich je všetko, čo vydáva nejaký zvuk alebo tón, hudbou. A keď aj celkom nie, vedia z toho hudbu urobiť. Veď uvidíte, či vlastne začujete! Veľa pekného a zaujímavého si môžete po Trpaslúšikoch samy zopakovať. Ich hry, pri ktorých si spolu zaspievate, zahráte na hudobných nástrojoch alebo hoci aj na pohárikoch či tanierikoch, vyčaria kúsok z ich rozprávkovej krajiny. Určite sa Vám to podarí! Ujo reportér je môj kamarát a odkedy sa vrátil od Trpaslúšikov, jeho jediným želaním je, aby sa im podobali všetky naše deti. Spieva sa o tom aj v Piesni Trpaslúšikov, v tej, na ktorú som sa Vás pýtal na začiatku tohto listu. Pár slov z nej Vám predsa len prezradím: Chceš byť ako Trpaslúšik? Napni sluch! Musíš začuť aj let krídel muších! Keď sa našou piesňou chveje vzduch, rozbehni sa rýchle za ňou, bež tam, kam ťa vedú uši