James Houston

Hovorí sa, že nežijeme ani tak svojími úspechmi, ako skôr svojimi túžbami. Úspechy, ktoré dosiahneme, nevydržia večne, my však túžime po tom, čo je nesmrteľné. Je smutné, že sa ľudia, aby prežili, musia väčšinou sústrediť na získavanie živobytia a niesu schopní premýšľať o túžbach ich srdca. Príčinou podľa všetkého je tu západný blahobyt a zhýčkaná spoločnosť. Zdá sa však, že teraz sme sa na Západe zastavili a mnohí sa začali pýtať, či pre seba volíme dobre. Mnohých ľudí zrazu zaujíma „spiritualita“, chcú prežívať niečo skutočné, nestačí im len hovoriť o „autentickosti“. Okrem toho, pretože sa naša spoločnosť mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, potrebujeme nájsť nejaké dlhodobé hľadisko. Čím rýchlejšie sa pohybujeme, tým výraznejšia je potreba byť na správnej ceste.„Túžba je tepajúcim pulzom ľudského života. To, po čom túžime, určuje rozsah našich prežitkov a taktiež hĺbku našeho chápania, merítka, podľa ktorého posudzujeme, a zodpovednosť, s ktorou si vyberáme svoje hodnoty, takže do značnej miery záleží na tom, či túžime po veciach, ktoré siahajú za materiálny svet, a či sú transcendentné.“- uvádza autor.