Helena Hrehová

„Dílo prof. ThDr. Heleny Hrehové, PhD., navazuje na první část, která byla již vydána a úspěšně využita pro veřejnost a pro studijní účely na vysokých i středních školách. Nyní druhý díl pokračuje průřezem 19., 20. i 21. století. Jedná se o teologické pojednání, které je bohatě podloženo filozofickým diskurzem. Dílo se dobře čte a jazykový styl přitom zůstává na odborné rovině... Publikace zachovává věrnost církevní nauce.“ (Prof. Dr. Josef Dolista, Ph.D., Th.D.) „Zdá sa mi, že autorka zachytila všetko podstatné z priestoru dejín troch storočí, analyzuje, porovnáva a predkladá čitateľovi ako pomôcku k jeho vlastnému životnému postoju. Toto považujem v jej práci za najdôležitejšie spolu s úsilím podeliť sa o ,gaudium i spes‘. V rozbúrených vodách postmoderných čias, v ktorých je všetko možné a cení sa rovnako ako možné... predstavuje práca prof. ThDr. Heleny Hrehovej, PhD., prístav na brehoch pevnej pôdy, kde sa ctí poslanie morálnej teológie, jej hodnoty i normy.“ (Prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD.)

Ruská filozofia si zaslúži, aby bola viac docenená, a to pre hĺbku svojich sociálno-etických a metafyzicko-ontologických konceptov, ktoré môžu byť inšpirujúce práve v našich časoch, kedy prežívame krízu rodinných vzťahov, krízu filozofického myslenia a humánnosti. Súčasné ruské myslenie poskytuje hlboké a pritom realistické idey a môže sa stať objavnou cestou motivujúcou k premene zmýšľania na prospech jednoty, ktorá oponuje snahám po moci bez osobností, po hedonizme a pôžitkárstve, či po prehnanej erotizácii života. Ruská skúsenosť môže byť cenným prispevkom ku globálnemu očisteniu v oblasti medziľudských vzťahov.

Acta Moralia Tyrnaviensia IX, vychádza už ako deviaty zborník v poradí, vydávaný Katedrou etiky a morálnej filozofie Filozofickej fakulty TU. Jeho témou je: Dráma slobody v slovanskom svete 20. storočia. Zborník vznikol ako publikačný výstup medzinárodnej vedeckej konferencie s rovnomenným názvom, ktorá sa uskutočnila dňa 25. októbra 2018 na pôde Filozofickej fakulty TU. Obsah zborníka tvorí 25 príspevkov, ktoré skúmajú drámu slobody v slovenskom, českom, poľskom a ruskom prostredí. Editori, spolu s edičnou radou, dbali na zachovanie rôznorodosti prístupov a náhľadov na problematiku slobody. Výsledkom je zborník, ktorý je unikátny svojím bohatým a pluralitným charakterom tém príspevkov a ich spracovaní. Bohatý ako je samotná téma slobody. Autormi príspevkov sú odborníci na tematiku zo Slovenska, Česka, Poľska a Ruska. Zborník a konferencia sú výstupom z vedeckého grantu VEGA č. 1/0231/18 pod názvom Dráma slobody v ruskom filozofickom myslení 20. storočia.

Monografia v zrozumiteľnej podobe predstavuje slovenskému čitateľovi zložitý dejinný vývoj ruskej filozofie ruského myslenia o človeku a zmysle jeho života vo svetle hľadania pravdy, dobra a krásy. V centre autorkinej pozornosti sú ruskí filozofi, ale aj literárni géniovia, ktorí oslovili nielen ľudí svojej doby, ale majú čo povedať aj ľuďom 21. storočia. Prvá časť monografie podáva prehľad ruského filozofického myslenia v dejinnom priereze od najstarších čias po koniec 19. storočia. Druhá časť sa venuje ruskej náboženskej a personalistickej filozofii 20. storočia. V tomto chronologickom rámci sa systematicky predkladajú idey jednotlivých autorov s poukazom na bohato zastúpené filozoficko-etické aspekty. Prvoradým cieľom publikácie je vzbudiť hlbší záujem o ruskú filozofickú tradíciu 19. a 20. storočia, a to aj vzhľadom na súčasnú dobu a v nej sa prejavujúcu duchovnu sterilitu, všadeprítomný morálny chaos, stratu slovanskej identity v multikultúrnom prostredí, ale aj aktuálnu rusofóbiu, či slovanofóbiu. Pohľad na ruskú náboženskú a personalistickú filozofiu sa zdá byť dôležitým aj ako východisko, ktoré môže ponúknuť hlboký obsah z pokladnice univerzálnej kultúry, keďže akcentom na hľadanie pravdy a dobra, radostný úžas z krasy, ale i odvekú drámu ľudskej slobody poukazuje na dôstojnosť človeka, ale tiež aj na kontinuálnu prítomnosť reálneho zla vo svete. To, čo je špecifické pre Rusov, môže čitateľ objaviť práve cez hĺbku myslenia a autentickú originálnosť náboženských mysliteľov, ktorí aj v pohnutých osudových časoch nepohody svedčili o tom, že Rusi, ale aj Slovania v širšom slova zmysle, sú pútnikmi Absolútna a hľadačmi ideálu dobra, ktoré sa konfrontuje s pravdou a nachádza svoj vrchol v kráse.