! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Helena Hrehová

autor

Etika a kultúra


Témy, obsiahnuté v kolektívnej monografii pod názvom Etika a kultúra, sa zrodili z potreby prehĺbiť prirodzený vzťah medzi etikou a kultúrou. Jednotlivé pohľady síce vychádzajú z osobnostnej úrovne, ale cez syntetizujúce závery prezentujúcich sa autorov smerujú k objasneniam zmyslu kontinuálnych eticko-kulturálnych prepojení a ich vzájomných nadväznosti v rôznych epochách dejín.
Na sklade 1Ks
7,60 € 8,00 €

Morálna filozofia Jacquesa Maritaina


Morálna filozofia Jacquesa Maritaina (1882 – 1973) jedného z najvýznamnejších francúzskych a európskych myslitelov 20. storocia, koincidujúca s názvom tejto monografie, predstavuje syntézu jeho intelektualistických ideí so širokospektrálnym a interdisciplinárnym rozhladom, ktoré môžeme nazvat aj teo-filozofiou. Celoživotné ašpirácie tohto filozofa, diplomata, univerzitného profesora, muža kultúry otvoreného pre pozitívnoprogresívny dialóg, boli vždy zacielené vertikálno-horizontálne. On sám sa aktívne angažoval o implantáciu etickosti, humánnosti a kultúry do oblasti spolocenských vztahov. Z tohto dôvodu je clovek v jeho koncepcii dynamickým subjektom, ktorého prvoradou úlohou je pochopit zmysel vlastného života i života ako celku. Maritain ako krestanský filozof, s ambíciou môct byt raz oznacený za tomistického a demokratického myslitela, je velmi aktuálny aj v súcasnej epoche, pre ktorú je príznacná kríza vedy, filozofie, demokracie, kultúry vztahov a dokonca i samotného krestanstva. V jeho realistickej etike má aj preto centrálne miesto „mravnost v praktickom konaní“, ktorá postuluje návrat ku krestanskej koncepcii života a zároven je výzvou k obnove rovnováhy medzi rozumom, vierou a vedou. Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD. prednáša na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Venuje sa dejinám filozofie a etiky (osobitne stredovekej filozofii a tomizmu), ale aj novotomizmu, ruskej náboženskej filozofii a personalizmu, ako aj morálnej teológii a morálnej filozofii. Známe sú jej monografie: Pohlad do dejín etických systémov (Bratislava, 1998), Ruská ortodoxná morálna teológia v perspektíve „od obrazu k podobe“ (Prešov, 2001), Krestanské cnosti vo východnej spiritualite a duchovnej literatúre (Prešov, 2002), Etika ? sociálne vztahy – spolocnost (Bratislava – Trnava 2005), Rozvážnost a volba podla sv. Tomáša Akvinského (Trnava, 2006), participácia na kolektívnej monografii Dejiny etického myslenia v Európe a v USA (Ed. A. Remišová, Bratislava, 2008), Etická rozprava o cnosti a dobrokráse. Aretologicko-filokalistické reminiscencie (Trnava, 2009).
U dodávateľa
10,45 € 11,00 €

Fenomén krásy v slovanskom myslení


Pojem krásy a jeho originálne prepojenie s chápaním dobra a pravdy je ústredným motívom ruskej morálnej filozofie, ktorý inšpiruje kultúry slovanských národov rovnako v 20. storočí, ako aj dnes. Fenomén krásy sa stáva referenčným bodom každého ďalšieho myslenia, každej ďalšej morálno-etickej reflexie v oblasti filozofie, sociálneho myslenia, umenia a kultúry. Bližšie sprístupnenie fenoménu krásy a reflexia jeho zjavovania sa v myslení a v kultúrach niektorých slovanských národov je obsahom tejto knihy. Autori svoj záujem sústredili na analýzu vybraných tém filozoficko–estetického myslenia v poľskej (W. Tatarkiewicz, J. Tischner) a ruskej (S. L. Frank, P. N. Evdokimov, P. A. Florenskij, N. A. Berďajev, V. I. Ivanov) filozofii a estetike 20. storočia, ako aj na ich recepciu v súčasnosti. Interdisciplinárny rozmer skúmanej problematiky môže podnietiť ďalší výskum a testovanie idey duchovnej krásy aj v kontextoch iných kultúr.
Vypredané
9,50 € 10,00 €

Transformácia identity človeka v slovenskej spoločnosti


Téma identity človeka, zvýrazňujúca dynamiku osobnej jedinečnosti, je v 21. storočí diskutovanou témou. Zo skúsenosti vieme, že identita sa najviac modifikuje v životných napätiach a v stretoch medzi nadčasovosťou a dejinnou podmienenosťou. Avšak, aj na takéto skúsenosťou overené afirmácie existujú variabilné názory. Sú totiž ľudia, ktorí sa zaujímajú o vlastnú identitu a záleží im na poznaní vlastných koreňov, ale aj takí, pre ktorých identita nie je podstatná. Kolektívna monografia pod názvom Transformácia identity človeka v slovenskej spoločnosti ponúka viaceré pohľady na transformáciu identity na Slovensku po roku 1989. V texte sa zohľadňujú dejinno-politické vplyvy na vznik dvoch samostatných štátnych celkov – Českej a Slovenskej republiky, duchovno-kultúrne a morálno-etické aspekty, axiologický rozmer v rodinnom posttotalitnom spektre, globalizačné vplyvy a environmentálne postoje, ako aj špecifické pohľady, v ktorých je akcentovaná úloha svedomia v identifikačnom procese, identita osobnosti politika v sociálnom kontexte a vplyv verejno-právnych médií na identitu Slovákov. Cieľom publikácie je poukázať na previazanosť dejinných identifikačných premien Slovákov s ich existenciálnymi pochopeniami vlastného bytia a poslania, s kultúrou a kultúrnosťou, ako aj s morálno–etickými a hodnotovými požiadavkami, lebo len tak bude možné zachovať si individuálnu autentickosť a národnú identitu, a tiež zabezpečiť si prežitie v spleti globalizujúceho sa multikulturálneho sveta.
Vypredané
9,50 € 10,00 €