Martin Hurbanič

Kniha je výsledkom dlhoročnej výskumnej práce, v rámci ktorej sa autor zaoberal predovšetkým rôznymi aspektmi dejín diplomacie na prelome antiky a stredoveku. Práve vzťahy medzi vtedajšími veľmocami Východorímskou ríšou a sásánovskou Perziou v období 6. a na začiatku 7. storočia sú priam ukážkovým príkladom využitia diplomatických prostriedkov a metód na najvyššej úrovni, ktoré v mnohých ohľadoch ponúkajú zaujímavé paralely aj so súčasným vývojom v oblasti medzinárodných vzťahov. Dejiny sásánovskej Perzie a Východorímskej ríše sa však v záverečnej epoche ich spoločnej existencie nepremietali len do roviny diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni, ale aj do vzťahov týchto štátov k periférnym oblastiam ich veľmocenských záujmov. Z tohto pohľadu ide nesporne o prelínanie veľmocenskej a lokálnej diplomacie, ktorá sa nedotýkala len vzdialených regiónov Blízkeho východu či Zakaukazska, ale napríklad aj stredoeurópskeho priestoru, kde v tomto období dominovali Avari a Slovania. Svojím spôsobom sa tak kniha zaraďuje aj medzi príspevky k našim najstarším dejinám.

Kniha je doplnením príbehu o avarskom útoku na Konštantínopol, vyrozprávaného v autorovej monografii pod názvom Posledná vojna antiky. Tentokrát je ústredným prvkom mystická viera v nadpozemský zázrak, ktorá existuje nezávisle od histórie, pretože od zrkadľuje stav ľudskej mysle v čase krízy a existenciálneho ohrozenia.

Byzantínci nikdy nezabudli na prvé obliehanie svojho mesta. V horúcich letných dňoch roku 626 obkľúčilo Konštantínopol mohutné vojsko Avarov za asistencie Slovanov, Bulharov a v menšej miere aj Gepidov. Hrdinská obrana metropoly, kolektívne prejavená odvaha, i konečný triumf obrancov - to všetko boli momenty, ktoré zásadne ovplyvnili súčasníkov i neskoršie generácie a vytvorili z historickej udalosti mýtus. Byzantínci, ale najmä obyvatelia Konštantínopola, považovali víťazstvo za zázrak Panny Má rie. V celej ríši sa každoročne slávil sviatok, ktorý pripadal na výročie oslobodenia mesta - 7. augusta. Kniha skúma avarský útok na Konštantínopol ako jedinečnú historickú udalosť, ktorá bola aj vyvrcholením takmer dvestoročnej mocenskej expanzie kaganátu na strednom Dunaji. Nešlo však o spontánnu a izolovanú akciu. V čase útoku prebiehal posledný veľký konflikt antiky - byzantsko-perzská vojna (602-628). Vzájomné súvislosti a politické pozadie tejto vojny skúma prvá časť knihy. Práve posledn á vojna antiky sa stala prológom širokých politických zmien celého vtedajšieho sveta, ktoré symbolizoval nástup expanzívnej sily - islamu.

Dva obsiahle zväzky publikácie Stredná Európa v premenách času I. – II. Štúdie k sociálnym dejinám prinášajú spolu viac než šesťdesiat vedeckých statí zo sociálnych dejín nášho regiónu. Sú rozčlenené do desiatich tematických blokov, pričom čitateľ sa najprv dozvie, ako sa vyvíjal koncept strednej Európy a ako rozumieť vymedzeniu tohto regiónu, na pôdoryse ktorého môže potom sledovať vývoj dejinných fenoménov ako Štát, Národ, Diplomacia, Migrácia, Vojna, Náboženstvo, Mesto, Zdravie a hygiena, Jedlo a stravovanie, a to od antiky až do 20. storočia. Autorské prístupy pri spracovaní jednotlivých tém sú rôznorodé: pohybujú sa od prehľadových textov až po analytické prípadové štúdie. Autorský kolektív bezmála troch desiatok historičiek a historikov, ktorého jadro pôsobí na Katedre všeobecných dejín Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, predkladá svoju publikáciu čitateľom vo viere, že prispeje ňou nielen k rozšíreniu historického poznania, ale aj ku kultivácii verejného diskurzu pri výklade dejín nášho regiónu.