Katarína Ihringová

Predložená publikácia podporená grantom Ministerstva kultúry sa venuje problému vzťahu slova a obrazu v slovenskom vizuálnom umení s dôrazom na umenie 60. a 70. rokov 20. storočia, pričom uhol pohľadu na danú problematiku je rozšírený aj o filozoficko-estetický aspekt, vďaka ktorému text nadobúda širšie kontexty. Text je rozdelený do nasledovných okruhov: Ut pictura poesis, Kaligrafia - ručne maľované písmená, Experimentálna poézia a jej podoby vo vizuálnom umení, Intertextovosť - nový spôsob výstavby umeleckého textu, Mapa - spojenie vizuálnej reprezentácie a jazykovej referencie.

Predložená publikácia je venovaná významnej osobnosti slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia – profesorovi Milanovi Hamadovi, ktorý svojimi výskumnými a publikačnými aktivitami výrazne prispel k poznaniu dejín slovenskej kultúry a vzdelanosti. K prehĺbenejšiemu vedeckému záujmu o kultúrnu a politickú históriu priviedol M. Hamada aj mnohých svojich žiakov. Šesť z nich svojmu učiteľovi, mentorovi a kolegovi spláca podĺžnosť v podobe súboru vedeckých štúdií, ktoré vychádzajú z podnetov a inšpirácií vedeckého odkazu tejto vedeckej autority. (doc. PhDr. Erika Brtáňová, PhD.) Spájajúcim článkom jednotlivých štúdií a zároveň osobnosťou, ktorej je monografia venovaná – je popredný súčasný slovenský literárny historik, kritik a filozof profesor PhDr. Milan Hamada, DrSc., autor mnohých významných publikácií, vplyvy ktorých sú „viditeľné“ v pozadí predkladanej monografie. Autorský kolektív sa rozhodol vzdať poctu svojmu učiteľovi, kolegovi a nepochybne aj inšpirátorovi, nositeľovi Ceny Dominika Tatarku (1994), ktorého meno je zárukou kvalitnej vedeckej, pedagogickej i publikačnej práce, ako aj synonymom človeka s pevnými občianskymi postojmi a zásadami. (doc. Mgr. Erika Lalíková, PhD.)

Problém empatie a empatického vcítenia sa do umeleckého diela síce nie je v dejinách estetického uvažovania nový, ale v posledných desaťročiach môžeme vo svetovom a európskom umenovednom a estetickom diskurze sledovať opätovné oživenie tohto problému. Toto „znovuoživenie“ už existujúceho nadobudlo vďaka veľkému záujmu mnohých humanitne orientovaných disciplín (psychológia, sociológia, pedagogika, kognitívne vedy, filozofia, literárne veda, neuroveda, psychosomatika) široko siahli kontextuálny rozmer. Ten veľmi plynulo prešiel do nových pomenovaní ako „body turn“ (R. Gugutzer), „emotional turn“ (G. J. Seigworth, M. Gregg) či dokonca „affective turn“ (M. L. Angerer) a stal sa jedným z kľúčových problémov súčasných humanitných teórií. Tie vychádzajú z podstaty teórie empatie, podľa ktorej je estetická skúsenosť percipienta založená na sérii empatických reakcií diváka s umeleckým dielom. Otázka, či ide o vedomé alebo nevedomé reakcie je predmetom mnohých humanitných výskumov. Korene teórie empatie siahajú do obdobia vzniku moderného umenia, teda do obdobia prelomu 19. a 20. storočia a sú úzko prepojené s filozofiou, estetikou a experimentálnou psychológiou.