Dagmar Inštitorisova

Monografia Dagmar Inštitorisovej Jozef Ciller. Čítanie v mysli scénografa sa zaoberá tvorbou prof. Jozefa Cillera (1942), ktorý patrí medzi najúspešnejších slovenských divadelných scénografov, venuje sa však aj kostýmovej tvorbe, televíznej a filmovej scénografii, architektúre, dizajnu či paradivadelným akciám, výstavám a eventom. Za svoju tvorbu získal viacero ocenení ako - zlaté medaily na Pražskom Quadrienalle 1975, 1983, zlatú medailu na Trienalle v Novom Sade 1974 a i. Monografia má dve časti. Obrazová časť pozostáva takmer zo 70 výtvarných návrhov a ich realizácií doma a v zahraničí. Osobitosťou koncepcie sú anotácie k scénografiám v slovenskom a anglickom jazyku, ktoré sú zároveň ich filozofickým základom. V textovej časti je každá kapitola tematicky zameraná tak, aby prostredníctvom rôznych optík poukázala na hlavné znaky tvorby Jozefa Cillera v jeho divadelnej aj v inej umeleckej tvorbe, vrátane teórie scénografie. (Kapitoly ako Scénografia ako metafora v akcii, Scénografia ako akcia, event a fantázia, Čechov ako impresia a realizmus, Moliere ako dynamizmus baroka a stoicizmus klasicizmu, Shakespeare ako prítomnosť renesancie atď.) Príloha DVD s ukážkami z tvorby J. Cillera (teatrologické práce; scénografie pre eventy a iné paradivadelné aktivity; ukážky z filmových dokumentov a televíznych vystúpení; fotografie z amatérskych a bábkových inscenácií, kompletné súpisy divadelných, filmových, televíznych, teatrologických a iných diel J. Cillera a prác o J. Cillerovi a použitá literatúra..

Vedecká monografia prof. PhDr. Dagmar Inštitorisovej, PhD. s názvom Milan Rastislav Štefánik v dramatickej tvorbe na Slovensku a v Čechách má interdisciplinárny charakter, zaoberá analýzou, poetikou a kompozíciou dostupných dramatických a dramaticko-dokumentárnych diel, ktoré sa zaoberajú osobnosťou Milana Rastislava Štefánika. Na príkladoch zo slovenských a českých divadelných, rozhlasových, televíznych a filmových diel ukazuje spôsob vyobrazovania jeho osobnosti, charakterizuje M. R. Štefánika ako dramatickú a dokumentárnu postavu, vymedzuje hlavné znaky jeho interpretácie v danom dramatickom priestore a poukazuje na paralely v poetologických postupoch. Zaoberá tak súčasnými dielami (inscenáciami, divadelnými, rozhlasovými hrami atď.), ako aj dielami, ktoré vznikali po jeho úmrtí a je rozčlenená do troch tematicky odlišných kapitol. Prvá kapitola s názvom Divadelná tvorba sa v niekoľkých podkapitolách zaoberá tvarovaním postavy M. R. Štefánika v rôznych divadelných a paradivadelných dramatických útvaroch, textoch a divadelných inscenáciách na Slovensku a v Čechách. Súčasťou kapitoly je aj pohľad do tradície inscenovania tém o významných osobnostiach slovenskej, európskej a svetovej kultúry, umenia a politiky na Slovensku a nazretie do priamej skúsenosti M. R. Štefánika s divadlom. Súčasťou kapitoly je aj hlbší pohľad do inscenácií a hier po roku 1989, ktoré boli uvedené v Radošinskom naivnom divadle Bratislava, v balete Štátneho divadla Košice, v rámci tvorby hudobného skladateľa Mareka Piačeka, v Divadle A. Bagara Nitra atď. Obsahuje tiež pohľad do kritickej a odbornej reflexie divadelno-inscenačnej tvorby o jeho osobnosti po roku 1989. Druhá kapitola s názvom Slovenská televízna, filmová a rozhlasová tvorba sa v niekoľkých podkapitolách zaoberá postavou Milana Rastislava Štefánika v slovenských filmových, televíznych a rozhlasových umeleckých, dokumentárnych a reportážnych dielach. Rozbor diel je zameraný aj na formu či prostriedky, pomocou ktorých bola osobnosť M. R. Štefánika vyobrazovaná. Tretia kapitola s názvom Česká televízna, filmová a rozhlasová tvorba sa venuje postave Milana Rastislava Štefánika v českých filmových, televíznych a rozhlasových umeleckých, dokumentárnych a reportážnych dielach. Rozbor je smerovaný obdobne ako v druhej kapitole. Ilustračný materiál tvoria ukážky najstarších i súčasných dramatických textov, fotografie zo súčasných divadelných inscenácií a pod., ktoré pomáhajú priblížiť nielen ich poetiku, ale aj atmosféru doby vzniku umeleckých textov.

Monografia Dagmar Inštitorisovej Iný dramatik Rudolf Sloboda sa v štyroch hlavných kapitolách zaoberá aj zamlčanou či neznámejšou dramatickou tvorbou Rudolfa Slobodu (1938 1995) na Slovensku a v Českej republike, a to pre divadlo, film, televíziu a rozhlas, vrátane diel, ktoré vznikli i po jeho úmrtí ako rôzne typy adaptácií prozaických diel. V prvej kapitole s názvom Rudolf Sloboda o divadle či dramatike sú sumarizované všeobecnejšie názory Rudolfa na divadelné umenie či dramatickú a scenáristickú prácu aj v súvislosti s filmom. V druhej kapitole s názvom Tvorba pre slovenské neprofesionálne a profesionálne divadlá je hlavný akcent je daný na dve emblémové a legendárne inscenácie bratislavského Divadla ASTORKA Korzo ´90, a to Armagedon na Grbe (1993) a Macocha (1996), ktoré režijne pripravil Juraj Nvota a inscenáciu dramatizácie Ondreja Šulaja Gazdova krv (2011), inscenovanú v tom istom divadle taktiež Jurajom Nvotom. Tretia kapitola s názvom Tvorba pre české profesionálne divadlá sa zaoberá dvoma veľmi výraznými inscenáciami, a to Armagedonom na Grbe (2010) v Městském divadle Zlín v réžii Slováka Doda Gombára a dramatizáciou Slobodových próz Uršula a Rubato pod názvom Uršula (2016) v Divadle Husa na provázku v Brne v réžii Jana Antonina Pitínského. Štvrtá kapitola sa venuje ostatnej dramatickej tvorbe či už filmovej a televíznej Milosrdný čas (1975) v réžii Ota Krivánka, Prerušený čas (1979) v réžii Jozefa Režuchu atď. alebo tvorbe rozhlasovej, t. j. dramatizáciám či adaptáciám divadelných alebo prozaických diel, ako hra pre deti Letí, letí (1987), Uršula (1989), Armagedon na Grbe (2006) atď. Súčasťou kapitoly je aj pohľad do Slobodovej hereckej tvorby a na filmové diela, ktoré vznikli na základe jeho filmových námetov, poviedok či scenárov alebo na základe námetov z prozaickej tvorby, ako Oresteia (1971), Druhý človek (1989) a i., ale neboli z rôznych dôvodov realizované.

Monografia Dagmar Inštitorisovej Čítanie v mysli režiséra (Romana Poláka) je analyticko-interpretačným pohľadom do divadelnej, televíznej, filmovej a rozhlasovej tvorby, pedagogickej činnosti, teoretického myslenia o divadle a občianskych postojov jedného z najvýznamnejších slovenských divadelných režisérov, veľmi oceňovanom doma i v zahraničí (Krištáľové krídlo, Dosky, Cena Nadácie Tatrabanky za umenie, Cena Akadémie divadelných tvorcov, Cena The Guardian Critics Choise Edinburgh a i.). Mnohé z Polákových divadelných činoherných inscenácií či už v Slovenskom komornom divadle Martin, Divadle ASTORKA Korzo´90 alebo v Slovenskom národnom divadle Bratislava patria do zlatého fondu slovenskej divadelnej kultúry a stali sa kultovými ako martinský Baal (1989) či Dotyky a spojenia (1988) a astokársky Les (1997). Hlavnou tematickou líniou monografie je odkrývanie kompozičných postupov, prostredníctvom ktorých R. Polák vytvára mizanscény (kapitoly: Réžia ako res contextum, Réžia ako mizanscéna, Réžia ako res ideum, Francúzska dramatická klasika, Ruská prozaická a dramatická klasika, Diskurz rodiny, Slovenská prozaická a dramatická klasika Réžia ako res politicum, Televízna, filmová a rozhlasová tvorba a Réžia ako res scholarum.) Niektoré z podkapitol sa zaoberajú aj jeho scenáristickou a divadelno-dramatickou tvorbou, inscenáciami v amatérskom divadle, spoluprácou s dramatikom Karolom Horákom a filmovým herectvom. Osobitosťou monografie sú vsuvky vo forme úryvkov z Polákovej divadelnej, televíznej a básnickej tvorby, ktoré ho prestavujú v menej známej polohe. Monografia obsahuje tiež 205 inscenačných fotografií z takmer všetkých jeho inscenácií doma a v zahraničí, v prílohe na DVD sú rozsiahle Súpisy nielen jeho umeleckých, ale aj odborných a vedeckých prác a ohlasov na ne, audiovizuálne a audiálne ukážky napríklad z prípravy inscenácií Les, Ruské denníky (2019), Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana) (2021), jeho teatrologické práce, významné rozhovory atď.