Pavol Jurga

POPLETENÁ ŠKOLA Na hodine zemepisu mávam zvláštne predstavy. Okolo mňa všetci píšu, čo ma vôbec nebaví. Keby si raz učitelia vymenili predmety. Len tak, nech nás rozveselia. To by boli úlety. Telocvikár z dejepisu žiakov ráno desí. Kto založil Rímsku ríšu? Že vraj Leo Messi. A čo taká fyzikárka? Telo ako z dovozu. Hýbe sa jak moja starká. Bude skákať cez kozu?! Informatik na chémii rozbil banku zo skla. Chemikárka, páni moji, samu seba hekla. Nemčinár zas píše zlomky na tabuľu naopak. A matikár po nemecky nevie ani Guten Tag. „Maťo, haló! Čo sa stalo? Pozeráš sa do steny. Odpočívaš? O čom snívaš? Nejaký si zmätený!“ „Nerozmýšľaj o večnosti. A očami negúľaj! Vyskúšame vedomosti. Poď! Čaká ťa tabuľa.“ „Zameraj sa na vrásnenia. Všetko, čo vieš, povedz.“ „Dámy, páni, dovidenia. Tak to je môj koniec!“