Robert Kačeňák

Novela Láska v časoch moru ponúka príbeh dvoch hlavných protagonistov, profesora Cyrila Médea a študentky Silvie Atanasevovej. Autor ho situoval do 70. rokov 20. storočia a známeho prostredia reálneho socializmu, kde literárne skúma hranice medzi dvoma javmi. Jeden sa týka individuálnej paranoje ako chorobného presvedčenia na základe vnútorných pohnútok, druhý jej nepsychotickej formy vyplývajúcej zo siete sociálnych vzťahov, keď ide o reálny pocit straty súkromia následkom praktík ŠtB. Rozprávanie miestami vyniká situačnou iróniou či príznakovou návratnosťou symbolov objavujúcich sa v nečakaných súvislostiach a nových významoch. Bez toho, aby dávalo definitívnu odpoveď, sa pokúša nahliadnuť do zdanlivej dichotómie medzi psychológiou a sociológiou - v akej miere jednotlivec ešte nesie zodpovednosť za svoje konanie? Podarí sa nakoniec mileneckej dvojici prekonať úskalia nezávisle od skutočnosti, či ich spôsobujú druhí, alebo oni sami? Ďalšia kniha z autorovej dielne isto zarezonuje u čitateľa novými otázkami.

Robert Kačeňák (1975) je povoláním psychiatr. Proto je pochopitelné, že se jeho dílo zabývá právě lidskou psychikou a jejími rozmanitostmi. Rozebírá různé aspekty nemocné lidské duše - někdy ji člověk může vyléčit vlastní vůlí, většinou však za vydatné pomoci psychoterapeuta. Jsou však takové tragické případy, že choroby duše nelze vyléčit vůbec.Děj knihy se odehrává v blíže neurčeném místě a v blíže neurčené době. Probíhá jak v realitě, tak v jakési nad-realitě. Problémy jednotlivých postav jsou však zcela reálné. Jejich osudy se za nečekaných okolností prolínají, blízcí lidé se rozcházejí, aby se později znovu sešli, a to v nové, lepší či horší podobě, někdy i v jiné roli, obohaceni o nové zkušenosti, radostné i bolestné. Ať jsou to úspěšní manželé Tyschlerovi, jimž se v pár sekundách zřítí svět, nebohý Alex, pronásledovaný vlastním stínem, psycholožka Tereza, zdravotní sestra Moira i její dvě kolegyně z oddělení, ti všichni se snaží uniknout svému trápení, obelstít osud, což se však jen málokdy a málokomu zdaří.

Novela Láska v časoch moru ponúka príbeh dvoch hlavných protagonistov, profesora Cyrila Médea a študentky Silvie Atanasevovej. Autor ho situoval do 70. rokov 20. storočia a známeho prostredia reálneho socializmu, kde literárne skúma hranice medzi dvoma javmi. Jeden sa týka individuálnej paranoje ako chorobného presvedčenia na základe vnútorných pohnútok, druhý jej nepsychotickej formy vyplývajúcej zo siete sociálnych vzťahov, keď ide o reálny pocit straty súkromia následkom praktík ŠtB. Rozprávanie miestami vyniká situačnou iróniou či príznakovou návratnosťou symbolov objavujúcich sa v nečakaných súvislostiach a nových významoch. Bez toho, aby dávalo definitívnu odpoveď, sa pokúša nahliadnuť do zdanlivej dichotómie medzi psychológiou a sociológiou - v akej miere jednotlivec ešte nesie zodpovednosť za svoje konanie? Podarí sa nakoniec mileneckej dvojici prekonať úskalia nezávisle od skutočnosti, či ich spôsobujú druhí, alebo oni sami? Ďalšia kniha z autorovej dielne isto zarezonuje u čitateľa novými otázkami.