Karel Kálal

Karol Kalal - slovakofil, posobil ako ucitel na viacerych miestach a po r.1918 posobil ako ministersky tajomnik pre vychovu na Slovensku, neskor bol riaditelom obchodnej akademie v Banskej Bystrici. Bol literarne i organizacne cinny. Zameriaval sa hlavne na zblizenie Slovakov a Cechov. V uvedenej publikacii sa zameriava na národno-vychovne usilie na Slovensku.Pravdivo popisuje biedu Slovenska, ktoru sposobuje predovsetkym madrizacia. Prvym nestastim Slovenska su vlastni synovia naroda, skazene zemianstvo - ktore sa dalo do sluzieb vlady. Madarizacnym aparatom boli hlavne odrodilci- slovenski zemania. Ake boli nasledky madarizacie pre Slovakov? Aky ucinok mala madarizacia na slovenku osvetu, na slovensku mladez, ktora navstevovala iba madarske skoly a hanbila sa za svoj materinsky jazyk. Nestastny slovensky lud si musel tuto tyraniu - madarizaciu, sam zaplatit. Madarizacia si vyzadovala velky kapital. Ubohy lud hynul mravne i hmotne pod dvojakym utlakom - zemianskym a zidovskym. Europa a Amerika tiez nepriamo prispievala na nakladnu madarizaciu. Z Uhier vyhana lud socialna choroba- nezamestnanost.

Drotár, učiteľ, notár, redaktor, kňaz, výšivkárky, lekár a priateľ Dušan Makovický — to sú postavy, ktoré učarovali Karolovi Kálalovi pri jeho pobytoch na Slovensku a prostredníctvom ktorých si utváral obraz Slovenska. Pozrime sa teda na Slovensko na začiatku minulého storočia očami Čecha, priateľa Slovenska a Slovákov.

Karel Kálal bol českým spisovateľom a učiteľom, ale aj veľkým milovníkom Slovenska a propagátorom česko-slovenskej vzájomnosti. Zaujímal sa o slovenský ľud, jeho život a tradície, usiloval sa mu rozličnými spôsobmi pomáhať. Venoval mu významnú časť svojej tvorby. Pozrime sa teda na seba očami príslušníka iného národa. Klasika zo Zlatého fondu SME.

„Prosím všetkých dobroprajných, aby vnášali do ľudu pokoj. To je prvé. Kto učíš, kto kážeš, kto rečníš, kto píšeš, dýchaj do ľudských sŕdc pokoj. Nesvornosť, hádky, polemiky, ruvačky, stravujú najlepšiu ľudskú energiu. Práce toľko a my sa ruveme, večná hanba!“ Klasika zo Zlatého fondu SME.