Martin Kanala

Zbierka pätnástich poviedok Jozefa Kollár je plná ľudských osudov, lásky, sexu, smrti...

O cnostiach sa už nehovorí. To však neznamená, že ich nepotrebujeme, alebo že máme právo sa ich vzdať. Podľa Spinozu je lepšie učiť sa cnostiam ako odsudzovať neresti; radosť je lepšia ako smútok, obdiv je lepší ako pohŕdanie, dobrý príklad silnejší ako ostýchavosť. Toto nemajú byť lekcie z morálky, mala by to byť pomoc každému, kto sa usiluje nájsť v sebe učiteľa a sudcu seba samého. Prečo? Aby sme boli ľudskejší, silnejší a láskavejší. Cnosť je sila, výnimočná vlastnosť, je to potreba. Cnost i sú naše stelesnené morálne hodnoty, ktoré, ak chceme a môžeme, prežívame v konaní, sú vždy jedinečné, ako každý z nás, vždy ich je veľa ako slabostí, proti ktorým bojujú a naprávajú ich. Dobro samo osebe nejestvuje, dobro treba konať: cnosti sú vyk onané dobro. Práve cnosti ma zaujímajú, všímam si ich, analyzujem ich: od zdvorilosti až k láske. 18 kapitol o cnostiach, ktorých sa nám nedostáva (no nie celkom, veď ako inak by sme mohli o nich premýšľať?), o cnostiach, ktoré nás kultivujú.