Branislav Kinčok
autor
Husák. Buržoázny nacionalista 1951-1963
Kniha približuje najzložitejšie obdobie živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a končilo sa až po vyše deväťročnej "Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike, a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie.
dostupné aj ako:
Husák
Kniha približuje najzložitejšie obdobie v živote Gustáva Husáka, ktoré začalo jeho zatknutím vo februári 1951 a skončilo sa až po vyše deväťročnej „Kalvárii“ prepustením na slobodu. Husákovo zatknutie a odsúdenie malo širšie príčiny. Išlo o súbeh viacerých faktorov, o ktorých sa čitateľ dozvie práve v tejto knihe. Rovnako sa dozvie, kedy a za akých okolnosti bol prepustený na slobodu. Ani potom však nemal kľudný život, keďže žil v postavení amnestovaného zločinca a musel zápasiť s rôznymi prekážkami ako človek druhej kategórie. Konečnú bodku za celou kauzou tzv. slovenského buržoázneho nacionalizmu, ktorá ho dostala do väzenia, dala až súdna a stranícka rehabilitácia v roku 1963. Gustáv Husák stál po svojom zatknutí doslova na krok od šibenice a rozhodovalo sa o jeho bytí a nebytí. V roku 1951 sa stal najhorším zločincom v republike a pre neho i celú jeho rodinu sa začalo obdobie obrovského utrpenia, ktoré im navždy poznačilo životy. Manželka s dvomi malými synmi musela zápasiť o holú existenciu, zatiaľ čo on vo vyšetrovacej väzbe prechádzal peklom. Kruté vyšetrovanie, fyzické a psychické mučenie, pobyt na samotke. Ako jeden z mála sa na súde nepriznal k vymysleným obvineniam a bránil sa. Konečný verdikt znel doživotie. Mgr. Branislav Kinčok, PhD. (1979) vyštudoval históriu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V súčasnosti pracuje v Sekcii vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Vo svojej činnosti sa venuje politickým procesom v komunistickom Československu po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti, ako aj problematike vojnových a povojnových vzťahov Červenej armády so slovenským obyvateľstvom. Je autorom študijnej pomôcky Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954 (2019) a spoluautorom monografií Slovenskí generáli 1939 – 1945 (2013), Gustáv Husák a jeho doba (2015) a autorom desiatok vedeckých štúdií a odborných článkov.
Na stiahnutie
15,90 €
dostupné aj ako:
Slovenskí generáli 1939 - 1945
Málo známe, z politických dôvodov desaťročia zamlčiavané osudy ôsmich generálov 1. Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945 odkrýva táto nesmierne zaujímavá kniha troch slovenských historikov.Rudolf Viest, Ferdinand Čatloš, Alexander Čunderlík, Anton Pulanich, Augustín Malár, Jozef Turanec, Štefan Jurech a generál žandárstva Timotheus Ištok - každý z nich prežil vlastný príbeh života s rozdielnym, väčšinou však tragickým koncom.Autori zhromaždili množstvo archívnych materiálov, spomienok politikov, vojakov i potomkov jednotlivých generálov, a takisto neznámych fotografií z archívov. Táto kniha nenechá čitateľa chladným a prinúti ho, aby sa zamyslel nad dejinami Slovenska, ich doteraz pokrivenou interpretáciou a krutým osudom mnohých slovenských vlastencov, o ktorých vieme stále tak málo.
Vypredané
18,99 €
19,99 €
Gustáv Husák a jeho doba
Politik a štátnik Gustáv Husák sa právom radí medzi najvýznamnejšie, no zároveň aj najkontroverznejšie postavy politických dejín Slovenska 20. storočia. Ako významný komunistický funkcionár dlhé roky ovplyvňoval smerovanie a osudy slovenskej, resp. československej spoločnosti. V zmysle pozitívnom aj v tom negatívnom. Nikdy neskrýval svoje politické ambície a politika sa postupne pre neho stala všetkým. Zasvätil jej takmer päťdesiat rokov svojho života, zastával množstvo politických a straníckych funkcií vrátane tých najvyšších. Bol súčasťou, tvorcom i obeťou turbulentných politických udalostí a jeho dramatický životný príbeh je bytostne spojený s komunistickou stranou, ktorá sa pre neho stala alfou aj omegou. Ako jedinému z popredných slovenských komunistických funkcionárov sa mu podarilo „byť pri všetkom podstatnom“ od tzv. Víťazného februára 1948 až do neslávneho konca komunistického režimu po udalostiach Novembra 1989. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že osobnosť G. Husáka nemá v novodobých slovenských dejinách obdobu. Jeho osobná tragédia spočívala v tom, že za žiadnych okolností neprestával veriť ideám rodnej komunistickej strany, a preto neraz potláčal vlastný názor, alebo si sypal na hlavu popol sebakritiky. Ako intelektuál s právnickým vzdelaním bol na jednej strane národne orientovaný Slovák no na druhej strane vždy pevne veril marxisticko-leninským ideám. Jeho pozitívne kroky sa prelínali s negatívnymi a je len na posúdení jednotlivca, ktoré z nich prevažovali.
Vypredané
17,99 €
18,94 €
Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948-1954
Po Februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia.
To sa stretlo s odporom jednotlivcov i celých skupín občanov, z ktorých viacerí začali aktívne vystupovať proti novému režimu. Odpoveďou bola zvýšená perzekúcia a represia, pričom jej najvyššou formou boli politické procesy. Do roku 1954 bolo na Slovensku z politických dôvodov odsúdených približne 25 000 osôb (do roku 1989 celkovo 71 168 osôb), pričom na popravisku skončilo 45 odsúdených (do roku 1989 celkovo 50 osôb). Najväčšie množstvo osôb bolo odsúdených za trestné činy hospodárskej povahy a slúžili ako nástroj kolektivizácie slovenského poľnohospodárstva. V konečnom dôsledku však politické procesy postihli všetky sociálne vrstvy, profesijné a záujmové zoskupenia.
