Renáta Kolenčíková

Pod odvekým dohľadom majestátneho Zobora leží kraj, ktorému život darovala rieka Nitra. Kraj oddávna úrodný, posiaty mozaikou polí, lúk a viníc. Ako jeden z najdlhšie osídlených regiónov tiež dýcha históriou doslova na každom kroku. Okrem impozantných hradov a pôsobivých kostolov je tu aj množstvo kaštieľov – sídiel slávnych šľachtických rodov, stojacich takmer v každej tunajšej obci. Srdcom regiónu je starobylé mesto Nitra. Pýši sa najdlhšou históriou spomedzi slovenských miest a stáročné dejiny v nej zanechali svoj nezmazateľný rukopis. Sú s ňou spojené počiatky slovenských dejín, mená ako Pribina, Rastislav, Svätopluk, sv. Cyril a sv. Metod, prvý kresťanský chrám na našom území či zavedenie prvého slovanského písma. Najdominantnejšou pamiatkou mesta je Nitriansky hrad, kedysi mohutná pevnosť, ktorá odolala aj mongolským útokom, a pôvodnou rozlohou najväčší hrad na Slovensku. Osobitým šarmom dýcha aj skalné bralo nad Dražovcami s malebným románskym kostolíkom. Dražovský kostolík patrí k najstarším a najkrajším stavbám svojho druhu na Slovensku. Podmanivé miesto oplývajúce jedinečným geniom loci je okrem veriacich a pútnikov tiež magnet na turistov a fotografov. Nemým svedkom histórie regiónu je aj podmanivá zrúcanina hradu Gýmeš. Rozľahlé ruiny radia hrad k najväčším na Slovensku a v obklopení malebnej prírody je zážitok z jeho návštevy ešte intenzívnejší. Múry hradu síce už dávno vychladli, no isto vám radi rozpovedia jeden z mnohých tajomných príbehov uväznených v čase. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Pôvod názvu najdlhšej slovenskej rieky údajne pochádza od slova vagus, čo znamená blúdivý, túlavý. Po dlhom putovaní sa Váh na juhu Slovenska zmenil na mohutnú rieku, ktorá križovala aj dôležité dopravné cesty. Na jednom z brodov starej obchodnej trasy pre dovozcov soli z rakúskeho Hallstattu vzniklo mesto Šaľa a dostalo názov z latinského salis, teda soľ. Začala sa písať dnes už tisícročná his-tória spolužitia rieky a jej obyvateľov, ktorá dodnes prináša úžitok i potešenie. V meste je prístav, ktorý využívalo Duslo, a rekreačná a oddychová zóna v medzihrádzovom priestore, kde sa nachádza lesopark s náučným chodníkom. Návštevníkov prekvapí svojou históriou a modernou tvárou zároveň. Príjemné prostredie plné zelene, špecifická atmosféra rieky Váh a priateľskí ľudia, právom hrdí na svoje mesto, sú prísľubom jedinečných zážitkov a spomienok. Centrom mesta je Námestie Svätej Trojice, osou je Hlavná ulica, ohraničená rímskokatolíckym kostolom a sochou Svätej Trojice, mestským úradom a okresným úradom. Návštevníkov zaujmú aj architektonické pozoruhodnosti. Renesančný kaštieľ akoby z oka vypadol palácu vo Veľkej Bytči. Budova bola pôvodne vodným hradom, postaveným pravdepodobne na starších základoch v 15. storočí. Prvý raz sa totiž opevnený objekt v Šali spomína v roku 1297 v listine kráľa Ondreja. Stavba postavená podľa plánov architekta Syrotha Kiliána z Milána je vernou kópiou paláca rodiny Thurzovcov. Kaštieľ je poschodový opevnený štvorkrídlový objekt s kruhovými obrannými baštami na nárožiach. Nádvorie je lemované arkádovými chodbami a nad vstupom na priečelí je štvorhranná veža so strieľňami. Harmincova budova, v ktorej momentálne sídli Okresný úrad v Šali, patrí tiež k dominantným budovám mesta na Hlavnej ulici. Už desaťročia ju Šaľania takto volajú a pod týmto názvom ju nájdeme aj v odbornej literatúre. Milan Michal Harminc, rodák z obce Kulpin pri Báčskom Petrovci v Srbsku, patril k takzvanej „prvej generácii slovenských architektov“ a podpísal sa pod vyše tristo budov v Európe. Jedným z najväčších turistických lákadiel v Šali je Dom ľudového bývania postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou zachovávajúcou pôvodnú architektúru, ktorá predstavovala domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou zmiešanou s plevami. Strecha bola z tŕstia. Dodnes je dom symbolom spätosti obyvateľov mesta s okolitou prírodou a vodným svetom. Život v Šali plynie ako Váh, pokojný a široký. Všade cítiť závan vzdialeného mora a ten zvláštny pocit, ktorý krajine prináša rieka. V tomto kraji sa však nachádza aj mnoho iných, menej známych miest, ktoré stoja za spoznanie. A keďže človek je tvor zvedavý, čaro nepoznaného sľubuje naozaj jedinečný zážitok.

Novozámocký región – územie, ktoré evokuje slovensko-maďarské spolužitie. Zároveň zem plná vody, slnka a nádhernej prírody. Návštevníka dokáže opantať naozaj kúzelnou prírodou. Chľabská lokalita vábiaca malebnými vínnymi pivničkami, s bohatou vinohradníckou históriou, územie v okolí dunajského veľtoku rozdeľujúce dve susediace krajiny, je skvostom celého novozámockého regiónu. Novozámocko je i kultúrnym a hospodárskym centrom južnej časti Slovenska. História regiónu láka nejedného návštevníka svojimi vzostupmi a pádmi, nezvyčajnou dynamikou oblastných dejín. Mesto Nové Zámky vystavali ako centrum protitureckej obrany v 16. storočí a na začiatku 17. storočia. A veru, šesťuholníková zámocká pevnosť, ktorá vyrástla na pravom brehu rieky Nitry, sa razom zaradila k najmodernejším opevneným stavbám vtedajšej Európy. V knihe sú podmanivé fotografie neobyčajných momentov regionálnych zákutí doplnené v textovej časti informáciami nielen o samotnom meste a obciach, ale aj o rôznych inštitúciách, sociálnych zariadeniach, školách, firmách, spoločnostiach a regionálnych podnikoch pôsobiacich v okrese.

Zlaté Moravce so svojím okolím ležia v zaujímavo uzavretom prírodno- zemepisnom celku. Nazýva sa aj horné Požitavie, lebo priamo jeho stredom preteká rieka Žitava. Jej tichý tok doslova rozdeľuje územie medzi pohoria Tribeč a Pohronský Inovec. Tunajší kraj je akoby zložený z dvoch odlišných svetov. Od úpätí kopcov po Zlaté Moravce zostáva hornatý, aby sa potom na juh od mesta rozbehol z riečnych brehov na obidve strany do šírych rovín severného výbežku Podunajska. Pestrosť prírodnej krajiny pomohla vytvoriť jej kultúrnu rozmanitosť. Samotné mesto Zlaté Moravce malo dôležité postavenie už od úplných počiatkov bývalého uhorského štátu. Koncom stredoveku bolo centrom domínia, ku ktorému patrilo štrnásť obcí, a v 18. storočí spravovalo celú Tekovskú župu. Rovnako významné boli v dejinách neďaleké Topoľčianky. Ich očarujúci zámok bol dlhoročným letným sídlom česko-slovenských prezidentov a tamojší žrebčín je klenotom presahujúcim hranice Slovenska, lebo patrí k najvýznamnejším chovateľským miestam na svete. Podobne ako arborétum v obci Mlyňany, ktoré je zase jednou z najväčších botanických záhrad v Európe. Chovateľstvo ušľachtilých koní, vône starostlivo opatrovaných rastlín, nádherne udržiavané parky a podmanivé panorámy pohorí navôkol sú vari najlepšími symbolmi harmónie prírody a človeka, ktorú je tak fascinujúco cítiť v tejto výnimočnej končine Slovenska. Priam dokonale preto vyžaruje z neopakovateľných momentov, zachytených vo fotografických obrazoch Čarovných Zlatých Moraviec a ich okolia.

Kraj okolo Levíc, ktorý leží na sever od Dunaja, bol vďaka svojej úrodnej pôde a teplej klíme osídlený už od najstarších čias. Popri riekach Hron a Ipeľ prichádzali nové a nové kultúry, neskôr aj národy známe pod meno ako Kelti, Germáni, svoje bitky zvádzal na brehu Hrona aj známy rímsky cisár Marcus Aurelius. Od stredoveku tu spoločne žijú Slováci a Maďari, v tomto priestore sa sformovali tri historické územné celky, a to Tekovská, Hontianska a Ostrihomská stolica. Na prahu novoveku boli obyvatelia tohto kraja ležiaceho na hranici Osmanskej ríše takmer 150 rokov vystavení vojnovým udalostiam v zápase o záchranu Európy. Krutú daň si na obyvateľoch regiónu vybralo aj nepokojné 20. storočie, dve svetové vojny, výmena obyvateľstva aj komunistická diktatúra. Okres Levice vznikol v roku 1960 spojením troch okresov, a to Šahy, Želiezovce a Levice. Levice, súčasné centrum regiónu, boli v minulosti známe ako mesto pohody a dobrej gastronómie. Do mesta lákala návštevníkov husacina, husacie štvrťky – fertále, sa tu predávali už v 17. storočí. Panstvo sa v minulom storočí schádzalo v mestskom hoteli a ostatní pri husacích búdach na námestí. Gazdiné z okolia kŕmili husi kukuricou, husacia pečeň sa vyvážala do celej Európy. Fertále sa predávali aj v mestečkách Bátovce a Tekovské Lužany. K husacine ponúkali Levičania aj vynikajúce víno. Staré tradície odvial čas, z niekdajších bohatých obcí sú dnes zanikajúce sídla, porovnanie súčasnej fotografie s historickou nie vždy ukáže zmenu k lepšiemu. Opačný proces je zjavný v mestách. V porovnaní so šedivými, zanedbanými budovami z čias socializmu prešli dnešné námestia modernou rekonštrukciou, stali sa príjemnými miestami stretávania obyvateľov. Na okrajoch miest pribudli priemyselné parky. Návštevníkom môže región ponúknuť množstvo zaujímavých historických lokalít, hrad v Leviciach, ležiaci takmer na námestí, či vzácne oltáre v bývalom slobodnom kráľovskom banskom meste Pukanci. Turista sa tu nemusí báť davov na turistických trasách, môže si nerušene vychutnať zákutia viničných areálov so vzácnymi stromami moruší. Milovníci ľudovej kultúry sa môžu zoznámiť s jedinečnou a pestrou čilejkárskou oblasťou.

Asi všetky odtiene zelenej sa objavili na palete farieb, keď matka príroda maľovala scenériu tohto malebného kraja. A na jeseň pridala aj odtiene červenej, hnedej a žltej. Máloktoré mesto na Slovensku sa môže pýšiť takou nevšednou krásou v každom ročnom období ako práve Topoľčany, ležiace v dlhánskom rozprávkovom údolí medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Ako prvá sa do nich zaiste zamilovala rieka Nitra, ktorá obteká mesto a dáva jemu a jeho obyvateľom život už tisícky rokov. Prvá písomná zmienka o osade na území dnešných Topoľčian pochádza už z roku 1173. O necelé dve storočia neskôr kráľ Karol Róbert udelil Topoľčanom čestný titul kráľovské mesto. Topoľčany mali svoje unikátne miesto aj v časoch Rakúsko-Uhorska, keď boli súčasťou dopravnej cesty Via Magna a spájali rakúsku Viedeň, slovenské Košice, maďarský Debrecín a rumunskú Sibiu. V Topoľčanoch nájdeme barokový kostol, v Tovarníkoch kaštieľ a v okolí okresného mesta mnohé zaujímavé pamiatky. Na svoje si tak prídu aj milovníci histórie aj starej architektúry. Priaznivcov piva určite poteší, že z Topoľčian pochádza zlatý nápoj Topvar, ktorý sa môže hrdiť viacerými prestížnymi medzinárodnými oceneniami. Dovolenka sa dá v okolí príjemne tráviť v horách v Tribeči a tiež v neďalekom Považskom Inovci, kde sa v lete kúpe aj rybárči. Nazrite teda spolu s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa prostredníctvom fotografií pozrieť na Čarovné Topoľčany a ich okolie.

Asi všetky odtiene zelenej sa objavili na palete farieb, keď matka príroda maľovala scenériu tohto malebného kraja. A na jeseň pridala aj odtiene červenej, hnedej a žltej. Máloktoré mesto na Slovensku sa môže pýšiť takou nevšednou krásou v každom ročnom období ako práve Topoľčany, ležiace v dlhánskom rozprávkovom údolí medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec. Ako prvá sa do nich zaiste zamilovala rieka Nitra, ktorá obteká mesto a dáva jemu a jeho obyvateľom život už tisícky rokov. Prvá písomná zmienka o osade na území dnešných Topoľčian pochádza už z roku 1173. O necelé dve storočia neskôr kráľ Karol Róbert udelil Topoľčanom čestný titul kráľovské mesto. Topoľčany mali svoje unikátne miesto aj v časoch Rakúsko-Uhorska, keď boli súčasťou dopravnej cesty Via Magna a spájali rakúsku Viedeň, slovenské Košice, maďarský Debrecín a rumunskú Sibiu. V Topoľčanoch nájdeme barokový kostol, v Tovarníkoch kaštieľ a v okolí okresného mesta mnohé zaujímavé pamiatky. Na svoje si tak prídu aj milovníci histórie aj starej architektúry. Priaznivcov piva určite poteší, že z Topoľčian pochádza zlatý nápoj Topvar, ktorý sa môže hrdiť viacerými prestížnymi medzinárodnými oceneniami. Dovolenka sa dá v okolí príjemne tráviť v horách v Tribeči a tiež v neďalekom Považskom Inovci, kde sa v lete kúpe aj rybárči. Nazrite teda spolu s nami do skutočného sveta rozprávok. Poďte sa prostredníctvom fotografií pozrieť na Čarovné Topoľčany a ich okolie.