Jaroslav Krajčo

Publikácia je vyjadrením snahy autora predložiť právnej verejnosti publikáciu zameranú na aplikačnú prax súdov, ktorá sa týka riešenia sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľských vzťahov. Publikácia je rozdelená do častí, ktoré umožnia čitateľovi získať prehľad o súčasných prístupových postojoch na riešenie konfliktných situácií, ale v mnohých prípadoch aj o odporúčených riešeniach autora na otázky, ktoré nastoľuje aplikačná prax. Publikácia je určená predovšetkým aplikačnej praxi, a to sudcom, notárom, exekútorom, prokurátorom, zamestnancom verejnej správy, advokátom ako aj širšej právnej verejnosti, ktorým je ochrana práv fyzických a právnických osôb vlastná.

Predkladaná publikácia obsahuje doposiaľ najkomplexnejší výklad občianskoprávnych vzťahov z pohľadu aplikačnej praxe. Jej obsahom je nielen výklad ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj výklad iných právnych úprav občianskoprávneho charakteru, ako je napr. komentovanie: -Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla -Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moc -Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii -Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov -Zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu Publikácia venuje osobitnú pozornosť vnútorným vzťahom v rámci právnej úpravy v Občianskom zákonníku, ale aj vzťahom Občianskeho zákonníka k osobitným právnym úpravám, vrátane vzťahu k medzinárodným dokumentom, ktorými je Slovenská republika viazaná. Komentár ozrejmuje aj vzťah jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka a ustanovení Obchodného zákonníka. Osobitná pozornosť je venovaná aj aplikačnej praxi, reprezentovanej judikatúrou súdov Slovenskej republiky, Českej republiky ale aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Komentár sa pritom neorientuje iba na publikáciu právnych viet, ale v záujme inštruktívnosti v mnohých prípadoch cituje významné časti odôvodnenia rozhodnutí. Hoci vo viacerých prípadoch autor zaujíma vlastné stanovisko k niektorým otázkam, neosvojuje si právo zaujať arbitrárne stanovisko k viacerým otázkam, v ktorých aplikačná prax prezentuje rôzne stanovisko. Týchto dôvodov obsahom publikácie sú aj rôzne právne závery, na ktorých protichodnosť autor spravidla upozorňuje. Nemožno nespomenúť aj previazanosť výkladu hmotnoprávnej úpravy s procesnými ustanoveniami právneho poriadku, a to najmä s uplatnením práv v súdnom konaní.

Predkladaná publikácia si na rozdiel od všeobecných zvyklostí výkladu právnej úpravy kladie za cieľ poskytnúť nielen základné informácie potrebné pre procesný postup súdu – notárov, (teda ingerenciu štátu a jeho procesný postup) ale aj informácie pre laickú verejnosť vo veciach prejednania dedičstva, ako aj o právnej úprave hmotnoprávnych vzťahov dedičov a iných osôb, ktorých smrť fyzickej osoby ovplyvnila práva a povinnosti týchto osôb. Snahou publikácie je poskytnutie informácií o procesnom postupe pri tomto prejednaní, teda o spôsobe uplatnenia práv dedičov, ale aj ozrejmenie práv a povinností dedičov v prípade smrti osoby, po ktorej prichádza do úvahy uplatnenie dedičského práva. Publikácia sa nevyhýba ani vplyvu smrti fyzickej osoby na vzťahy založené za života fyzickej osoby. Nakoľko však právny poriadok vždy dôsledne nerozlišuje hmotnoprávnu a procesnú úpravu, publikácia venuje pozornosť ustanoveniam zákona o mimosporovom konaní upravujúcich dedičské konanie, ako aj ustanoveniam Občianskeho zákonníka (prípadne iných právnych úprav, ako je napr. Autorský zákon), upravujúcich práva a povinnosti dedičov a iných osôb, vo väzbe na smrť fyzickej osoby. Publikácia má snahu z pohľadu aplikačnej praxe zaujať stanovisko k hmotnoprávnym ako aj procesným ustanoveniam platnej právnej úpravy. Pre používateľov tejto publikácie je potrebné dať do pozornosti, že publikácia obsahuje judikatúru hmotnoprávnych ako aj procesných ustanovení skorších období aplikačnej praxe. Ide však o judikatúru, ktorej využitie prichádza do úvahy aj po uskutočnených zmenách právnej úpravy, i keď v niektorých prípadoch pri potrebe spresnenia niektorých terminologických rozdielností. Kniha je určená pre notárov, právnikov, sudcov, exekútorov, študentov práva a samozrejme pre verejnosť, ktorej sa otázky dedenia priamo aj nepriamo dotýkajú.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného podstatným spôsobom novo upravil doručovanie písomností v súdnom konaní, a to v snahe pozitívne ovplyvniť rýchlosť súdneho konania a tým aj vymožiteľnosť práva. Zefektívnenie súdneho konania je však závislé nielen od platnej právnej úpravy, ale aj od dôslednej a jednotnej aplikačnej praxe. Platná právna úprava však často umožňuje rôzny výklad jednotlivých ustanovení zákona, a to najmä vzhľadom na jej súvislosť s inými právnymi úpravami. Snahou autora je prezentovať svoj názor na tieto súvislosti a vyslovením názoru prispieť k jednotnému výkladu platnej právnej úpravy, bez toho, aby si osvojoval právo na zaujatie rozhodného stanoviska. Pri výklade jednotlivých ustanovení autor vychádza zo snahy o naplnenie základného cieľa, ktorým je zvýšenie vymožiteľnosti práva, avšak pri zachovaní práva na súdnu ochranu všetkých účastníkov súdneho konania. Pod vymožiteľnosťou práva nemožno totiž rozumieť iba vymožiteľnosť na strane osôb uplatňujúcich nároky, ale aj ochranu práv iných účastníkov súdneho konania. Naplnenie tejto dvojjedinej úlohy je možné dosiahnuť iba prostredníctvom dôsledného a jednotného uplatňovania procesnej právnej úpravy, a to tak, aby jej uplatňovanie bolo vždy predvídateľné. Cieľom publikácie je teda primäť aplikujúce orgány k zamysleniu v záujme dosiahnutia jednotnej aplikačnej praxe pri rešpektovaní platnej právnej úpravy, prípadne primäť zákonodarcu uskutočniť niektoré zmeny, ktorých dôsledkom bude jednoznačná právna úprava.

Právna úprava Exekučného poriadku od jej prijatia prešla viacerými zmenami. Jednou z najpodstatnejších zmien je zmena uskutočnená zákonom č. 2/2017 Z.z. Zmeny uskutočnené týmto zákonom je vo viacerých smeroch možné označiť za zásadné. Toho dôsledkom je však aj to, že viaceré právne úpravy, ktoré sa dotkli aj hmotnoprávnej úpravy, nie vždy tejto hmotnoprávnej úprave zodpovedajú. Domnievame sa, že procesná právna úprava je iba snahou o realizáciu hmotnoprávnej právnej úpravy. Preto treba jednotlivé ustanovenia vykladať predovšetkým z hľadiska cieľov hmotnoprávnej úpravy. Zo znenia zmien je zrejmá aj snaha v maximálnej miere podriadiť činnosť súdneho exekútora kontrole. Nie vždy však výkon kontroly zodpovedá postaveniu súdneho exekútora ako osoby štátom určenej a splnomocnenej na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov, ktorá je pri tejto činnosti nestranná a nezávislá, viazaná len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. To sa prejavuje najmä v zákone vymedzeným vzťahom k orgánom štátnej správy. Napriek určitým výhradám uvedeným vyššie je možné vysloviť presvedčenie, že teraz platné znenie bude znamenať pozitívne riešenie niektorých otázok. Najmä právna úprava trov konania a odmeny súdneho exekútora bude znamenať výrazné zjednodušenie rozhodovania. Za pozitívne tiež treba označiť zjednodušenie rozhodovania a procesného postupu exekútorov a exekučného súdu. Je však na diskusiu, ako navrhované zmeny prijme.

Predkladaná publikácia je rozdelená do dvoch zväzkov, Civiliný sporový poriadok Stručný komentár a Civilný sporový poriadok Judikatúra. Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júla 2016 sa stali tri relatívne samostatné právne úpravy nahradzujúce pôvodnú právnu úpravu v ustanoveniach Občianskeho súdneho priadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov). Týmito zákonmi sú: - Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (z 21. mája 2015) - Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (z 21. mája 2015) V porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom, teda teraz platná právna úprava rozčleňuje konanie súdov na sporové konanie, nesporové konanie a preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy. Predložená publikácia venuje pozornosť zákonu č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Problém aplikácie judikatúry súdov nespočíva iba v povinnosti rešpektovať judikatúru súdov, ale aj vo vymedzení samotného pojmu judikatúra súdov. Ustanovenie § 23 zákona č. 757/2004 Z.z. ukladá súdu zovšeobecňujúce stanovisko zverejňovať v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky na internete. Uvedené môže nasvedčovať tomu, že za judikatúru je možné považovať iba také zovšeobecňujúce rozhodnutie, ktoré bolo zverejnené spôsobom predpokladaným uvedeným ustanovením zákona. Takýto výklad však nezodpovedá povinnosti štátnych orgánov zabezpečiť skutočnú a reálnu možnosť vo svojej činnosti zabezpečovať realizáciu princípov právneho štátu, čo v rozhodovacej činnosti súdov znamená naplnenie čl. 46 Ústavy a čl. 6 Dohovoru. V podrobnostiach to znamená napr. aj realizáciu čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Preto v praktickej činnosti súdov to znamená aj viazanosť súdov so závermi rozhodnutí, ktoré je možné považovať za ustálenú súdnu prax, a to nielen odvolacieho súdu, ale súdov všeobecne. Z uvedených dôvodov sme, a to so zreteľom aj na výchovné účely, zaradili do publikácie aj rozhodnutia, ktoré síce sotva možno označiť ako judikatúru súdov, ale môžu prispieť k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov.