Ľubomír Krátky

Jacques Derrida (1930-2004) byl jedním z nejvýznamnější filozofů druhé poloviny 20. století. Jeho teorie dekonstrukce ovlivnila dvě generace filozofů, literárních vědců a politologů. Kniha přitažlivým způsobem přibližuje základní myšlenky Derridova díla.

Tomáš Akvinský (1225-1274), dominikánsky kňaz a filozof, žil a tvoril v čase, kedy prvé kontakty s Aristotelovým dielom v latinských prekladoch začínajú otriasať základmi tradičnej európskej vzdelanosti a problematizovať vzťah medzi náboženskou vierou a rozumom. Tomášovo dielo vytvorilo základ pre spojenie biblickej tradície a gréckej racionality a je jedným z míľnikov dejín európskeho myslenia.

UMBERTO ECO (1932), filozof, literárny kritik, historik a spisovateľ. Je profesorom semiotiky na univerzite v Bologni. V jeho rozsiahlej bibliografii sa vyskytujú diela teoretické Otvorené dielo, Pojednanie o obecnej semiotike, Chýbajúca štruktúra, Hladanie dokonalého jazyka, aj populárne eseje Babylonsky rozhovor, Cestovanie v hyperrealite. Ako takmer päťdesiatročný vydal Eco svoj prvý román Meno ruže, ktorý sa stal medzinárodným bestselerom, po ňom nasledovali ďalšie romány prekladané do desiatok jazykov sveta: Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino. Centrálnou témou Ecových teoretických prác je vzťah medzi textom a čitateľom, a spôsob, akým sa v tomto vzťahu tvorí význam. Táto kniha uvádza čitateľa do teoretických základov Ecových prác, ktoré oscilujú v priestore medzi semiotikou a teóriou utvárania znakov a populárnymi článkami pre rôzne časopisy.

René Descartes (1596 – 1650) zmenil našu predstavu o svete. Bol to vizionársky mysliteľ a ako prvý prišiel s myšlienkou vysvetľovania všetkých fyzikálnych zmien pomocou niekoľkých základných zákonov. Použil túto významnú predstavu na neuveriteľne široké spektrum javov, od astronómie až po anatómiu. Brúsil šošovky, pozoroval hviezdy, pitval mŕtvoly, experimentoval s magnetmi a čítal, premýšľal a písal, v snahe spojiť naše poznanie do jednotného celku. Jeho filozofický odkaz nastoľuje problémy a riešenia, ktoré sú aktuálne aj dnes, napriek nekonečným námietkam alebo azda práve vďaka nim.Táto kniha prináša stručný, precízny a zrozumiteľný prehľad najdôležitejších Descartových myšlienok. Od skúmania jeho metafyzických východísk prechádza k analýze a kritike jednotlivých karteziánskych rozpracovaní fyziky, psychológie, či argumentov o existencii Boha.

Počnúc Platónom si filozofi kladú otázku, ako je možné poznanie. Ako poznávame vonkajší svet objektov a udalostí? Ako poznávame vnútorný svet myšlienok, presvedčení, pocitov a nálad a ako tieto dva svety spolu súvisia? Tradičná filozofia vytvorila p ojem vedomia a metódu jeho skúmania introspekciu, pomocou ktorej hľadala odpovede na Platónove otázky. DANIEL C. DENNETT (1942), jeden zo zakladateľov súčasnej filozofie mysle, prišiel začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia s myšlienkou , že táto cesta nikam nevedie. Podľa neho treba začať inými otázkami: Čím by sa na seba mali podobať veci, ktorým pripisujeme presvedčenia, myšlienky, pocity alebo nálady? Myslia zvieratá? Budú stroje niekedy myslieť? Akú vnútornú stavbu by mal mať biologický organizmus alebo stroj, o ktorom by sme mali dôvod myslieť si, že myslí? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky vytvára Dennett prekvapujúce metafory, modely a príbehy a pomocou nich objasňuje, ako mohla evolúcia vytvoriť taký zázračný svet, aký predstavuje vnútorný svet ľudskej mysle.

Väzenský život som doteraz poznal len z druhej ruky. Obraz, aký som si o ňom takto vytvoril, bol dosť protirečivý: od fešáckeho kriminálu zo Straussovho Netopiera po pankrácke temnice, kde mučili Fučíka. Vlastné skúsenosti som nemal, hoci všeobecne sa tvrdilo, že na spisovateľskú inšpiráciu to nie je na zahodenie. Lenže, ako vravievajú Nemci, „so gründlich wollte ich es eigentlich nicht wissen...“ Nezavrela ma kapitalistická prvá republika, hoci som sa za svojich študentských liet zúčastnil na nie jednej politickej akcii, za akú sa občas aj zatváralo. Nezavrel ma ani fašistický Slovenský štát, napriek tomu, že som bol v tom čase tri roky činný v ilegálnej komunistickej strane. Do basy ma nedal dokonca ani dogmatický režim päťdesiatych rokov, hoci – ako som si dodatočne uvedomil – nebolo nič ľahšie.

Donald Davidson (1917-2003), jeden z najvplyvnejších amerických filozofov druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho práce z oblasti filozofie jazyka a mysle ovplyvnili diskusie azda o všetkých základných problémoch súčasnej filozofie - sémantike, epistemológii, etike, o probléme vzťahu mysle a tela, mysle a jazyka, relativizme, a skepticizme. Jeho teória radikálnej interpretácie priniesla nový pohľad na problém komunikácie, interpretácie umeleckého diela a metafory. Davidsonov štýl je strohý, nečíta sa ľahko, v jeho textoch nenájdete jednu zbytočnú vetu. Celé jeho dielo tvorí niekoľko desiatok esejí, pokrývajúcich všetky základné filozofické témy.V tejto knihe sú prístupným spôsobom vysvetlené východiská Davidsonovej filozofie a ich dôsledky pre riešenie štyroch základných filozofických problémov: problému vzťahu mysle a tela, pojmového relativizmu, radikálneho skepticizmu a vzťahu medzi myslením a jazykom.

John Locke, George Berkeley a David Hume – to sú tri najvýznamnejšie vrcholy britskej empiristickej filozofie. Bol to práve JOHN LOCKE (1632 – 1704), koho možno označiť za duchovného otca novovekého empiricizmu. Podľa Locka celé poznanie vychádza zo skúsenosti a svojím programom jasnej, zrozumiteľnej a overiteľnej filozofie, ktorá kládla najväčší dôraz na uspokojivú teóriu poznania, vystupoval proti scholastickej špekulatívnej metafyzike, ale aj proti vznikajúcej karteziánskej racionalistickej línii. Locke žil v dobe významných spoločensko-politických premien, na ktorých sa aj významne podieľal. Svojou politickou filozofiou zdôvodnil pád absolutistickej monarchie v Británii a postavil sa za náboženskú toleranciu a uplatňovanie liberálnych princípov založených na individuálnej slobode v spoločnosti. Lockova filozofia je míľnikom v dejinách filozofického a politického myslenia. Na jeho epistemológiu a ontológiu viac či menej kriticky nadväzuje ako empiristická, tak aj racionalistická tradícia. Jeho politické liberálne názory sú zase pevným pilierom moderných západných demokracií.

NOAM CHOMSKY (1928), jazykovedec, filozof, kultúrny kritik a politický aktivista. Napísal viac ako sedemdesiat kníh a vyše tisíc článkov. Patrí medzi desať najcitovanejších autorov všetkých čias. Jeho teória jazykovej kompetencie, ako vrodenej, biolo gickej charakteristiky človeka tvorí jeden zo základov súčasnej kognitívnej vedy. Základnou myšlienkou, ktorá spája Chomského vedeckú prácu s jeho politickými aktivitami je, že všetko čo robíme, ako komunikujeme, ako poznávame svet vyplýva z našej ľu dskej prirodzenosti. Tvorivosť, túžba po slobode a schopnosť spolupracovať sú vpísané do našej biologickej prirodzenosti rovnako ako schopnosť vytvárať nekonečné množstvo zmysluplných viet z konečného množstva slov, podľa malého počtu pravidiel.

Ako možno zmieriť vedu s morálkou a náboženstvom? IMMANUEL KANT (1724 – 1804) veľký novoveký filozof, ponúkol na túto otázku novú odpoveď, ktorá nám má čo povedať ešte aj dnes. Nemecký filozof osvietenstva, dodnes považovaný za jedného z najvplyvnejších mysliteľov západného sveta. Svojimi poznatkami obohatil najmä oblasť epistemológie, etiky a estetiky. Svoje hlavné myšlienky predstavil v trojici diel Kritika čistého rozumu, Kritika praktického rozumu a Kritika súdnosti. Na poli teoretickej filozofie sa preslávil tzv. kopernikovským obratom, keď z človeka, dovtedy iba pasívneho pozorovateľa, spravil aktívneho zákonodarcu. Svojou kritickou filozofiou sa tiež postaral o naštrbenie statusu dogmatickej metafyziky, ktorá ešte za jeho čias vládla filozofii. Z oblasti praktickej filozofie sú cenné najmä jeho úvahy o kategorickom imperatíve: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle mohla platiť ako princíp univerzálneho zákonodarstva. Táto kniha bola napísaná pre kurzy dejín novovekej filozofie a

Jürgen Habermas (1929), jeden z najuniverzálnejších a najvplyvnejších filozofov dvadsiateho storočia. Svojím dielom ovplyvnil nielen súčasnú filozofiu, ale aj sociálne vedy, politológiu, právo a ekonómiu. Je spolutvorcom koncepcie moderných sociálnych demokracií a jeho obsiahla tvorba sa sústreďuje predovšetkým na problémy slobodnej komunikácie a racionality ako základov modernej spoločnosti a jej riadenia. Je významným kritikom sociálnych vied, v ktorých vidí dôležitý zdroj spoločenských a politických kríz modernity. Kniha Leslieho Howa šírkou záberu a zrozumiteľnosťou výkladu nemá zatiaľ v slovenskom ani v českom jazyku obdobu. Autor sa v nej venuje najmä tým myšlienkam J. Habermasa, ktoré významným spôsobom ovplyvnili súčasnú filozofiu, sociológiu a politické vedy. Týkajú sa kritiky poznania a poznávacieho subjektu v klasickom filozofickom a vedeckom myslení, vývoja teórie diskurzívnej etiky, jej úlohy pri zdôvodňovaní sociálneho konania a inštitúcií, aj Habermasovej reakcie na súčasnú kritiku modernity a osvietenského projektu. Tento text je určený predovšetkým tým, ktorí sa usilujú pochopiť zmysel Habermasovho diela a jeho vplyv na súčasné myslenie.

THOMAS HOBBES (1588 – 1679), anglický filozof, ktorého dielo výrazne ovplyvnilo celú európsku morálnu a politickú filozofiu. Prečo ľudia proti sebe bojujú a prečo žijú spolu v mieri, pričom ani boj, ani mier nie sú trvalé? Odpoveď na túto otázku vyžaduje, podľa Hobbesa, pochopiť ľudskú prirodzenosť. Človek je svojou podstatou egoista a je racionálny. Egoizmus nás núti proti sebe bojovať a racionalita nám umožňuje predstaviť si, že môžeme žiť v mieri, ak sa dokážeme dohodnúť. Dodržiavanie dohôd funguje iba vtedy, ak existuje dôvera, že aj iní budú dohody dodržiavať. Centrálnym problémom Hobbesovej filozofie je vymyslieť takú moc, o ktorej všetci veria, že porušovateľov dohôd potrestá.

Július Satinský sa v Bratislave narodil a mal tu hlboké korene.

Kniha je dokumentom dnes už neexistujúcej podoby Bratislavy, tak ako ju zachytil fotograf Josef Hofer začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia.

„Tým, čo zabudli, i tým, čo nepoznali“ – uvádza svoju knihu autor Joseleho a tých ostatných. Ťažko by sme našli výstižnejšie slová pre poviedky Ladislava Porjesa. Je v nich obsiahnutá dráma rasistických zločinov, cez ktoré hitrlerovský fašizmus dospel k úplnému vyhubeniu židov a k „čistej rase“. Vlastné trpké skúsenosti autora a tragické skúsenosti iných spolutrpiacich vydávajú otrasný dokument o neľudskom osude a nepredstaviteľnom utrpení židov za druhej svetovej vojny a za takzvaného Slovenského štátu.

„Tým, čo zabudli, i tým, čo nepoznali“ – uvádza svoju knihu autor Joseleho a tých ostatných. Ťažko by sme našli výstižnejšie slová pre poviedky Ladislava Porjesa. Je v nich obsiahnutá dráma rasistických zločinov, cez ktoré hitrlerovský fašizmus dospel k úplnému vyhubeniu židov a k „čistej rase“. Vlastné trpké skúsenosti autora a tragické skúsenosti iných spolutrpiacich vydávajú otrasný dokument o neľudskom osude a nepredstaviteľnom utrpení židov za druhej svetovej vojny a za takzvaného Slovenského štátu.