Blanka Kudláčová

Monografia Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia vychádza v druhom prepracovanom vydaní. Mapuje antropologické východiská výchovy a premeny myslenia o výchove v tradícii európskeho myslenia a kultúry.

V globalizovanom svete prichádza k vzájomnému kontaktu ľudí z jednotlivých národov, kultúr a v rámci toho často aj ku konfrontácii modelov výchovno-vzdelávacích systémov a prístupov. Vstúpiť do kultivovaného a odborného dialógu v uvedenej oblasti predpokladá poznať východiská a idey, ktoré ovplyvnili vývoj nám vlastného - európskeho pedagogického myslenia...

Predkladaná publikácia voľne nadväzuje na knižný titul v editorstve B. Kudláčovej s názvom Európske pedagogické myslenie (od antiky po modernu),l ktorá bola vydaná v roku 2010 v rovnomennom vydavateľstve.Autori tejto monografie sa rozhodli podstúpiť riziko uvedených a mnohých ďalších otázok, súvisiacich s komplexom súčasného myslenia o výchove. Sami sa nachádzajú v situácii, v ktorej majú na výber - z akej pozície je adekvátne v súčasnosti hovoriť o pedagogike: narácie, kontranarácie či dajakej metanarácie? Namiesto ambicióznych metanarácií poskytujú skôr mozaiku z tých kamienkov myslenia, ktorá vytvára určitý obraz, ktorý možno odkrývať vo viacerých vrstvách a z viacerých hľadísk.

Existencia dvoch po sebe idúcich období totalitných režimov: prvej Slovenskej republiky s kresťansko-nacionálnou ideológiou a Československej socialistickej republiky, s ideológiou marxizmu-leninizmu, spôsobila, že z pera historikov výchovy vychádzali v druhej polovici 20. storočia publikácie viac či menej poznačené ideologickým odkazom doby. To spôsobilo prerušenie kontinuity rozvíjajúcej sa pedagogiky, školstva, výchovy a vzdelávania a tiež historiografie na Slovensku, ktoré v medzivojnovom období zažívali veľký progres. Verím, že naše výskumy a z nich vychádzajúce publikácie pomáhajú postupne dotvárať kontinuitu historicko-pedagogického bádania na Slovensku, ktoré malo v 40. a 50. rokoch 20. storočia dobrú kvalitu. O to sa zaslúžila najmä výrazná generácia slovenských historikov pedagogiky: Juraja Čečetka, Peter Vajcik, Vladislav Ružička, ktorých jazyková a metodologická príprava a vybavenosť bola ešte štandardná a nebola ideologicky poznačená. Reflexia druhej polovice 20. storočia spojená s obdobím socializmu je výzvou. Toto obdobie nie je ľahké mapovať a hodnotiť, ak ho však neprebádame so všetkými jeho pozitívami a negatívami a nepodrobíme analýzam a následným diskusiám, ťažko sa úprimne vyrovnáme s touto etapou našich dejín a otvorene postavíme k výzvam, ktoré pre pedagogiku, školstvo a vzdelávanie prináša súčasnosť. Verím, že predkladaná publikácia môže napomôcť splneniu tohto cieľa a vyplní doteraz prázdne miesto tohto úseku novodobých slovenských dejín.