Ivan Laučík

Kniha Trblet v oku básnika, osamelého bežca Ivana Laučíka, obsahuje texty napísané pomimo básní – v dlhých riadkoch. Žánrovo sú mimoriadne pestré, a preto aj nezaraditeľné. Pohybujú sa na pomedzí poviedky, či fejtónu, najbližšie však majú zrejme k žánru eseje (a ešte aj tú presahujú). Laučíkove texty publikované v knihách a časopisoch medzi rokmi 1988-2006 sú osobitým záznamom „prelomu“ a následného „prudkého behu“ zhliadnuté očami vidomého; sú presným záznamom z pozorovaní okolitého otvárajúceho sa sveta, obzretím sa dozadu s cieľom lepšie pochopiť prítomnosť, ale najmä detailnou introspekciou seba a krajiny, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Básnické dielo Ivana Laučíka predstavuje nespornú a trvalú, už aj literárnovedne vykázanú hodnotu a patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v slovenskej poézii poslednej tretiny 20. storočia. V rámci Laučíkovej tvorby zaujíma osobitné postavenie práve zbierka Havránok, ktorá vyšla v prvom, neveľkom náklade vo vydavateľstve Modrý Peter v roku 1998. Táto Laučíkova posledná zbierka je pozoruhodnou z hľadiska významových, obrazných, výrazovo-tematických či formálnych osobitostí. Zbierku ilustroval Svätopluk Mikyta.

Básnická zbierka, prvé vydanie vyšlo v roku 1988 po tom, ako jej autor nemohol osemnásť rokov publikovať.

Prvá slovenská antológia poézie jednej z najdlhšie fungujúcich literárnych skupín v Európe Osamelých bežcov potvrdzujúca jej literárnohistorický význam, progresívnu úlohu a neodmysliteľné profilujúce postavenie v slovenskej literatúre posledného polstoročia. Básnické texty rozdelené do troch blokov sú doplnené citáciami z manifestov, fragmentmi listov, literárno-estetických i filozofických názorov a stanovísk členov skupiny. Antológia je výsledkom kompetentného a fundovaného, ale aj celkom originálneho prístupu k textovému materiálu zostavovateľa Jána Štrassera, ktorý dôverne pozná príbeh tejto básnickej skupiny. Kniha je doplnená o archívne fotografie a ilustrácie Jakuba Milčáka.