Jarmila Lazíková

Zákon o dobrovoľných dražbách predstavuje v slovenskom právnom poriadku jednu z právnych úprav, ktorá popri Exekučnom poriadku implikuje najzásadnejšie zásahy do majetkových práv a ďalších práv subjektov vlastníckeho práva s priamym dosahom na zásah do práva na obydlie. Od prijatia zákona o dobrovoľných dražbách uplynulo viac ako 14 rokov a s jeho existenciou sú spojené nielen miliardy poskytnutých finančných (úverových) prostriedkov, ale aj viac ako 16 000 vykonaných dobrovoľných dražieb. Autori predkladajú odbornej aj laickej verejnosti komentár, ktorý svojím koncipovaním nie je komentárom dražobníkov, veriteľov, notárov a ani dlžníkov. Jeho ambíciou je podať komplexný a vyvážený výklad jednotlivých inštitútov právnej úpravy dobrovoľnej dražby v systéme vznikajúcich záväzkových vzťahov veriteľa, dlžníka, záložcu a tretích osôb. Autori ku koncipovaniu komentára pristupovali využívajúc synergiu a symbiózu výkladových prístupov vlastných teórií, legislatívy a rozhodovacej činnosti súdov, a teda príznačných pre oblasti, ktoré reprezentujú. Komentár je zameraný aplikačne a prakticky a pokúša sa ponúknuť všetky relevantné relácie a implikácie právnej úpravy vo svetle pôsobenia civilných inštitútov a použitia noriem Občianskeho zákonníka. Komentár obsahuje rozsiahlu zbierku použiteľnej judikatúry. Súčasťou komentára sú aj vzory vybraných právnych podaní vo veciach dobrovoľných dražieb, ktoré môžu dotknutým osobám napomôcť rýchlej orientácii pri využívaní práv a plnení povinností, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje. Komentár je určený odbornej verejnosti, sudcom, prokurátorom, vyšším súdnym úradníkom, advokátom, notárom, dražobníkom, zástupcom realitného sektora, študentom právnických fakúlt, ale vzhľadom na jeho praktické zameranie má ambíciu slúžiť aj ako každodenná pomôcka pre objasnenie režimu práv a povinností vyplývajúcich z komplikovaných právnych vzťahov súvisiacich s výkonom záložného práva dražbou.

Ochrana spotrebiteľa v EÚ vychádza z koncepcie zachovania zásady rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch medzi spotrebiteľom na jednej strane a subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej alebo profesijnej činnosti na strane druhej. Európsky zákonodarca preto zakotvil minimálny štandard ochrany práv spotrebiteľa na európskej úrovni platný vo všetkých členských štátoch EÚ s predpokladom rozvoja cezhraničných aktivít v oblasti voľného pohybu tovarov a služieb na vnútornom trhu EÚ. Pramene únijného práva sa venujú v prvom rade otázkam hmotných práv a povinností účastníkov právnych vzťahov. Ale s rozvojom voľného pohybu tovarov a služieb v EÚ je nevyhnutne spojená aj potreba vytvorenia systému na riešenie sporov, ktoré vzniknú medzi spotrebiteľom z jedného členského štátu a obchodníkom z druhého členského štátu. Monografia prináša a systematizuje poznatky z oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa pri riešení sporov v práve EÚ. Prvá kapitola je venovaná vývoju právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v práve EÚ, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre pochopenie súčasného stavu právnej úpravy a jej potreby na vnútornom trhu. Druhá kapitola sa zameriava na výklad základných pojmov, ktoré sa využívajú v ďalších kapitolách publikácie. Pozornosť je zameraná najmä na výklad pojmu spotrebiteľ ako kľúčového subjektu spotrebiteľského sporu v právnych predpisoch EÚ a judikatúre Súdneho dvora EÚ. Tretia kapitola venuje pozornosť mimosúdnym spôsobom riešenia spotrebiteľských sporov s ohľadom na existujúcu právnu úpravu v EÚ a s akcentom na aktuálne otázky, ktoré vyvoláva povinné využitie alternatívnych spôsobov riešenia sporov pred súdnym konaním a jeho súlad so základnými ľudskými právami a slobodami, ako aj otázky, ktoré v súčasnosti nastoľuje nový online trend riešenia sporov. Štvrtá kapitola venuje pozornosť súdnym spôsobom riešenia sporov v spotrebiteľských veciach, ktoré upravuje právo EÚ s poukázaním na otázky aplikácie zásad procesnej autonómie. Piata kapitola je zameraná na novovznikajúci právny inštitút kolektívnej ochrany práv, ktorý si vyžiadala v práve EÚ práve ochrana spotrebiteľa a ktorý na seba neustále koncentruje čoraz väčšiu pozornosť právnej vedy i aplikačnej praxe. V monografii sú systematizované názory domácich i zahraničných odborníkov, rozhodnutia súdov, osobitne Súdneho dvora EÚ. Monografia upozorňuje na mnohé otvorené problémy v oblasti spotrebiteľského riešenia sporov v práve EÚ, systematizuje poznatky právnej vedy a aplikačnej praxe v tejto oblasti, čím sa stáva východiskovým materiálom pre aplikačnú prax v štúdiu danej problematiky a miestami poskytnuté úvahy de lege ferenda a načrtnuté interpretačné a aplikačné problémy podporené názormi Súdneho dvora EÚ môžu byť inšpiráciou pre činnosť zákonodarných orgánov. Monografia môže byť tiež užitočným sprievodcom v pedagogickej a výchovno-vzdelávacej činnosti na univerzitách.

Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon nadobudol účinnosť 1.januára 2016 a vstupuje tak do tretieho roka svojej účinnosti. Nový Autorský zákon nahradil po dvanásťročnej existencii zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Napriek snahe Európskej únie harmonizovať autorské právo na vnútornom trhu sa vyskytujú mnohé rozdiely v právnych úpravách členských štátov vo veciach autorského práva. Dôkazom toho sú nové a nové smernice prijímané na úrovni Európskej únie a v súčasnom Autorskom zákone je ich zapracovaných už desať. Neustále zmeny vo veciach autorského práva na úrovni EÚ sa premietajú aj do vnútroštátneho autorského práva a vyžadujú tak novelizáciu alebo rekodifikáciu existujúcich právnych predpisov. Predkladaný komentár k súčasnému Autorskému zákonu prináša výklad jednotlivých ustanovení, doplnený súvisiacimi ustanoveniami a právnymi predpismi vnútroštátnej, únijnej aj medzinárodnej povahy, dôvodovou správou, judikatúrou súdov Slovenskej republiky, ako aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Komentár je určený nielen širokej právnickej verejnosti, ale aj tým, ktorých práva a právom chránené záujmy Autorský zákon presadzuje, a v neposlednom rade aj študentom vysokých škôl v rámci štúdia práva duševného vlastníctva.

Zákon o ochranných známkach nadobudol účinnosť 1. januára 2010 a svojou účinnosťou po dvanásťročnej existencii nahradil zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach. Právo ochranných známok je predmetom právnej úpravy aj v EÚ, ktorá sa na jednej strane snaží o harmonizáciu práva ochranných známok medzi členskými štátmi prostredníctvom smerníc, ktoré sú hlavnou príčinou novelizácií zákona o ochranných známkach, a o vytvorenie samostatného systému právnej ochrany ochrannej známky EÚ prostredníctvom nariadení so snahou harmonizovať podmienky právnej ochrany ochrannej známky EÚ s domácimi ochrannými známkami členských štátov EÚ. Jednou z hlavných harmonizačných zmien je vypustenie požiadavky na grafické znázornenie ochrannej známky v legislatívnych nástrojoch EÚ, ktoré sa premietli aj do národných právnych úprav, čím sa vytvára možnosť registrácie nových druhov ochranných známok, ktoré boli z dôvodu absencie možnosti ich grafického znázornenia odmietané najmä vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za registráciu ochranných známok. Predkladaný komentár k súčasnému zákonu o ochranných známkach prináša výklad jednotlivých ustanovení, je doplnený súvisiacimi ustanoveniami a právnymi predpismi vnútroštátnej, únijnej aj medzinárodnej povahy, dôvodovou správou, judikatúrou súdov Slovenskej republiky, Českej republiky a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Je určený nielen širokej právnickej verejnosti, ale aj tým, ktorých práva a právom chránené záujmy zákon o ochranných známkach presadzuje, a v neposlednom rade aj študentom vysokých škôl v rámci štúdia práva duševného vlastníctva.