Daniel Mandzák

Po februári 1948 mal komunistický režim v Československu na poli cirkevnej politiky jediný cieľ – podriadiť si úplne všetky cirkvi. V prípade Katolíckej cirkvi sa komunisti snažili vytvoriť z nej nezávislú národnú cirkev, ktorá by nebola pod vplyvom Vatikánu, ale bola kontrolovaná a riadená štátnou mocou. Jedným z nástrojov, ako to dosiahnuť, bol aj politický súdny proces, v ktorom mohli byť nielen skompromitovaní, ale odsúdení odporcovia – aj tí potenciálni – komunistického režimu. V monsterprocese proti A. A. Machalkovi a spoločníkom v plnosti fungoval systém kabinetnej justície, keď ešte pred vynesením rozsudku bolo rozhodnuté o vine a treste obvinených rehoľníkov. Keďže bola odstránená kontrola justičných orgánov nad vyšetrovaním, otvorila sa tým možnosť používať nezákonné vyšetrovacie metódy a rehoľníci nemali možnosť skutočnej obhajoby. Boli obvinení zo zločinov proti republike, zo špionáže pre Vatikán a imperialistické mocnosti, z prípravy protištátneho sprisahania atď. Desiati nevinní rehoľníci boli v tomto procese odsúdení celkom na 132 rokov väzenia a jeden doživotný trest, ktorý dostal slovenský redemptorista Ján Ivan Mastiliak.

S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne. Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť. Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvoa laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní. Z publikovaných dokumentov sa dozvieme viac aj o situácii pred, v čase a po Prešovskom "sobore" v meste a v okrese Michalovce. Kniha poodhaľuje aj zákulisie založenia novej pravoslávnej eparchie so sídlom v Michalovciach a výber jej prvého biskupa. Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná, je aj menný a miestny register.

Jednou z duchovných osobností Cirkvi na Slovensku minulého storočia bol Metod Dominik Trčka, uznal to aj sv. Otec Ján Pavol II, keď uznal jeho mučenícke svedectvo ako vzor pre kresťanov a v roku 2001 v Ríme, ho vyhlásil za blahoslaveného. Táto publikácia, jedinečná svojho druhu, vyšla z pera odborníka na bl. Metoda. Autor, redemptorista, sa už vyše 10 rokov zaujíma o jeho osobu a pomáhal výraznou mierou aj pri beatifikačnom procese. Kniha je vedeckého charakteru so všetkým odborným aparátom, prípismi, archívnymi prameňmi, s historickými fotografiami. Napriek tomu nájde v nej aj jednoduchý čitateľ základné poznanie o osobe tohto blahoslaveného redemptoristu, ktorý skoro celý svoj život prežil na východnom Slovensku. Pôsobil tu ako ľudový misionár medzi gréckokatolíkmi a potom hlavne ako predstavený gréckokatolíckych redemptoristov. Nejde tu o celý jeho životopis ako skôr o zaostrenie na najplodnejšie roky jeho života od roku 1945 do 1950. Na úvod je pekne podaná aj spoločensko-politická situácia v Československu v tom období a na záver nastupujúci protináboženský komunistický režim.