Lojzo Marsina

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Kniha „Dračia pieseň labutia“ je pokračovaním debutu Lojza Marsinu „ Podobenstvo o dome Danielovom“, ktorý bol vydaný vydavateľstvom „Verbis s.r.o.“ v roku 2011 a ktorý bol nominovaný na cenu Jána Johanidesa. Autor v tejto knihe voľne nadväzuje na svoju prvotinu so svojou vášňou k magickému a surreálnemu svetu, s láskou ku všetkému nespojiteľnému, ako je grécka mytológia, dynastia mačiek z cisárskeho Ríma, absurdná politická, takmer divadelná sci- fi a dedinka Vyšehradné, ležiaca tam na najhornejšej Hornej Nitre. A vždy všetko so všetkým aj tak súvisí, aj keď mačka menom Agrippina číta Ernesta Hemingwaya.

V tretej knihe Lojza Marsinu o putovaní Daniela v krajine reality a snov (Vydavateľstvo Verbis, 2017) dominuje najmä prostredie lyrického poetizmu s predznačením sentimentálnych spomienok na upratovanie lunaparku so všetkými jeho neodolateľnými cirkusovo-jarmočnými či kolotočovými rekvizitami ako z obdobia nezvalovského poetizmu a surrealizmu. Pritom je významná aj „vyprávačská“ rovina stretnutí Daniela s jeho dvoma priateľmi: Jánom Krstiteľom, prichádzajúcim z úsvitu Nového zákona, ktorý je v našom svete prekrstený na širokospektrálneho Jána Synestetika a druhým, tak trochu didaktickým permoníkom Justínom, heroldom z ťažobného prostredia, komentujúcim históriu nášho i celosvetového baníckeho remesla. No napokon absolútnou devízou textu sú opäť originálne, nenapodobiteľné, jedinečne šťavnaté, povznášajúce i provokujúce metafory, vyvierajúce z ponornej rieky Marsinovho posolstva so skrytým villonovským vzdorom. Autor bilancuje, upratuje, ale i spracúva... Akoby sa lúčil s hrdinom „triptychu, ktorý sa postupne stáva neviditeľným, pričom jeho telo nestráca hmotnosť... Ostáva len „plávajúca pieseň“ Danielovho mikrosveta, ako večná, nekonečná melódia s nespočetnými motívmi ľudských osudov a harmóniou divov i utajených krás Zeme, ospevujúca život celej planéty...

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Hrdina sa pohybuje v priestore určenom poznateľnými reáliami, a predsa jeho život plynie aj akoby nad ním alebo pod ním, ako ponorná rieka.Skutočný, zaznamenateľný svet sa prelína s rozprávkou, túžbou, snom.Autor sa nespoľahol na to, čo je viditeľné zrakom, a hoci jeho hrdina je z mäsa a kostí, podstatu príbehu ľudského jestvovania nesie to, čo je za.

Kniha „Dračia pieseň labutia“ je pokračovaním debutu Lojza Marsinu „ Podobenstvo o dome Danielovom“, ktorý bol vydaný vydavateľstvom „Verbis s.r.o.“ v roku 2011 a ktorý bol nominovaný na cenu Jána Johanidesa. Autor v tejto knihe voľne nadväzuje na svoju prvotinu so svojou vášňou k magickému a surreálnemu svetu, s láskou ku všetkému nespojiteľnému, ako je grécka mytológia, dynastia mačiek z cisárskeho Ríma, absurdná politická, takmer divadelná sci- fi a dedinka Vyšehradné, ležiaca tam na najhornejšej Hornej Nitre. A vždy všetko so všetkým aj tak súvisí, aj keď mačka menom Agrippina číta Ernesta Hemingwaya.