Jozef Mihalkovič

Knižne debutoval zbierkou básní Ľútosť (1962), programovo sa zardil medzi básniokov tzv. trnavskej skupiny. Potom nasledovali ďalšie zbierky - Zimoviská (1965), Albá (1972), Kam sa náhlite (1974), Približné položenie (1978), Básnickú zbierku jedného z najvýraznejších talentov modernej slovenskej poézie - 20 básní (200) charakterizujú príznačné kvality: zovretosť a úspornosť básnického tvaru, nekomplikovaná obraznosť, ľudská prostota, hlboký filozofický záber, mužná múdrosť a vzrušujúca asociatív nosť. Zbierka dokumentuje, že J. Mihalkovič sa popri tematike životných hodnôt, lásky a láskavosti zamýšľa aj nad zmyslom básnickej tvorby a schopnosťou poézie osloviť dnešného človeka.