Urban Milo

Kniha patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela novodobej slovenskej prózy...

Urbanove novely patria k dielam, nad ktorými sa čitateľovi priam vnucuje otázka, v čom je čarovnosť a naliehavá sila ich umenia. Ako konštatuje literárny kritik Ján Števček, „zdrojom umeleckej ceny je v tomto prípade svojzákonný svet Urbanových noviel, svet s vlastnou, nenapodobniteľnou atmosférou, s vlastnou mravnosťou, s vlastnou predstavou života a smrti“. Ponúkaný výber noviel Svedomie obsahuje fragmenty z poviedok a noviel z Urbanových kníh Výkriky bez ozveny a Z tichého frontu, prózy sú doplnené vybranými pasážami z jeho spomienok, predovšetkým z knihy spomienok Kade-tade po Halinde. V snahe, aby kniha poskytla najmä mladému čitateľovi čo najviac informácií o autorovi a jeho diele, výber obsahuje aj niektoré výpovede súdobej i súčasnej literárnej kritiky.

Výber jedenástich najlepších noviel z celoživotnej tvorby najprekladanejšieho slovenského prozaika 20. storočia očarí poetickosťou a nenapodobiteľnosťou spisovateľovho jazyka, ako aj opismi drsnej oravskej prírody.

Román Živý bič je protestom proti vojne a za sociálnu spravodlivosť. Jedno z najúspešnejších diel slovenskej literatúry prichádza ako prvý zväzok novej edície (Ne)povinné čítanie.

Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy. Nesporný prozaický talent Mila Urbana je viditeľný už v jeho raných prózach, knižnom debute Jašek Kutliak spod Bučinky (1922) a v novele Za Vyšným mlynom (1926), ktoré spolu s ďalšími prózami zo zbierky Výkriky bez ozveny (1928) a romániom Živý bič (1927) prezentuje daný výber. M. Urban je tu tiež predstavený ako autor memoárov a rozporuplný publicista, a to nielen počas jeho pôsobenia v redakcii Slováka a Gardistu. Milo Urban vstupoval do slovenskej literatúry v 20. rokoch minulého storočia, v čase, keď sa viacerí autori usilovali otvárať okná do sveta avantgardám. Autor na jednej strane nadviazal na tradíciu kukučínovského realizmu, ten však zároveň popieral príbehmi o zvláštnych ľuďoch, evokujúcimi aj kontext expresionizmu.

Napriek rôznym oceneniam románu Živý bič zostáva Milo Urban predovšetkým intenzitným prozaikom, ktorého viac ako vonkajšia realita či ideológia zaujímajú vnútorné drámy, skryté, často iracionálne stavy človeka a interpersonálne vzťahy. Nesporný prozaický talent Mila Urbana je viditeľný už v jeho raných prózach, knižnom debute Jašek Kutliak spod Bučinky (1922) a v novele Za Vyšným mlynom (1926), ktoré spolu s ďalšími prózami zo zbierky Výkriky bez ozveny (1928) a romániom Živý bič (1927) prezentuje daný výber. M. Urban je tu tiež predstavený ako autor memoárov a rozporuplný publicista, a to nielen počas jeho pôsobenia v redakcii Slováka a Gardistu. Milo Urban vstupoval do slovenskej literatúry v 20. rokoch minulého storočia, v čase, keď sa viacerí autori usilovali otvárať okná do sveta avantgardám. Autor na jednej strane nadviazal na tradíciu kukučínovského realizmu, ten však zároveň popieral príbehmi o zvláštnych ľuďoch, evokujúcimi aj kontext expresionizmu.