Peter Mišák

Filozoficko-reflexívna lyrická výpoveď básnika – príslušníka staršej strednej básnickej generácie. Verše majú silný etický náboj, apelujúci na ľudskosť, vzájomnú spätosť ľudí a zodpovednosť odchádzajúcej generácie za prítomnosť a budúcnosť tej nastupujúcej. V neposlednom rade sa v zbierke akcentuje vlastenectvo a láska k rodisku.

Kniha Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch: kniha je zbierkou najkrajších a najzaujímavejších povestí a skutočných príbehov, ktoré súviseli zo zvonmi z celého Slovenska a hlavne z oblasti Liptova. Zvony znamenali pre ľudí veľmi veľa a spájali ich s rôznymi veselými príhodami, ktoré autor verne zachytil v tejto knihe. Knihu ilustroval v súčasnosti jeden z najlepších slovenských ilustrátorov Marián Čapka.

Peter Mišák, známy spisovateľ, básnik, publicista a redaktor vydal doteraz 10 kníh poézie, prózy, povestí a iných žánrov. Na sklonku roka 2013 obohacuje slovenskú poéziu majstrovskou a názvom príznačnou zbierkou Stanice. Básnik dvíha motívy a lyrické reflexie, ktoré sa konotačne odvíjajú od významovej podstaty samotného veľa značiaceho slova stanica a novátorsky nadväzuje na asociácie veľkých básnikov, najmä stále inšpirujúceho Laca Novomeského. V štyroch častiach zbierky (Stanice, Stamodtiaľ a tam, Stanica v noci, Pasažier) vskutku cítime dych vlaku života, veď básnik si svojou krajinou poézie nesie Novomeského zápis Sedem miest prejdeme a devätoro riek/ na vlakoch premnohých s jediným životom... až sa nám zdá, že vlak tak mnoho vecí neunesie. Peter Mišák sa zbierkou súčasne zrelo a dôstojne vyrovnáva so svojimi básnickými vzormi a poeticky vyslovuje generačné poznanie nás pasažierov vlaku, ktorý prechádza naším bytím po koľajniciach z dvadsiateho storočia do neznáma, krajina tíchne/ za vlakom./ Len poliam/ sa ešte/ chvejú slabiny. Pasažier, s ktorým sa generačne stotožňujeme, je tu s nami, celý čierny./ Bez dovolenia,/ bez lístka na perón./ Sám sebe/ proti srsti/ a bez dlhých rečí,/ Jednou nohou/ stále na stúpadle vozňa/ vlaku, čo práve odchádza.

Počuli ste o chýrnych liptovských murároch, ktorí vystavali Budapešť a pochodili celý svet? Osvedčený autorský tandem dvoch Petrov sa tentoraz úspešne popasoval s neľahkou úlohou – zo zaprášených čriepkov poskladať fascinujúcu mozaiku murárskych príbehov. Dozviete sa z nej o poklade na deravom moste, o tajomstve Skalky, kamenného Mnícha, skalnej studne na vrchu Sestrč i kláštora v Okoličnom, o chýrnom majstrovi Langovi, o tom, ako bača Matúš muroval, o liptovských murároch v ďalekej Argentíne... Aj veľa ďalších neobyčajných príbehov vypadne zo starej murárskej zástery.

Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz – poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným „vhľadom“ do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj „hrdinov“) v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.

Detská publikácia Brezulienka prekvapuje svojou invenciou vo videní autorky-fotografky a textov Petra Mišáka. Ide o hravé a dôvtipné spracovanie poézie v súzvuku s obrazom. Nie nadarmo sa autor skvelých poviedok, povestí a očarujúcej poézie spojil tentoraz so skúsenou fotografkou a vytvorili nádherné brezové skrývačky pod názvom Brezulienka. Veršovaný text je miestami až hádankový, rytmicky vyvážený, obsahovo i lexikálne primeraný detskému veku. Nádherné sú fotografie Evy Kuciakovej Humajovej, ktorá z vlastnej tvorby dokázala vybrať tie najkrajšie, rozprávajú nám svoj vlastný príbeh... Ľahko zapamätateľné verše určené pre vek od 4 do 7 rokov a možno aj viac, sú toho dôkazom. Môžeme povedať, že je to originálne spracované dielko, ktoré má aj svoj výchovný podtón. Je šťastím, ak sa dvojica významných autorov stretne a dokáže spoločne vykúzliť vtipné básničky plné príbehov, ktoré by nikto nečakal práve na kmeni stromov.

Do povesťovej mapy Slovenska pridávame knihu, aká u nás ešte nebola. Unikátne príbehy, ktoré si medzi sebou rozprávali ľudia z hustých karpatských lesov a prekrásnych polonín od čias, keď kraj spravovali chrabré rusínske kniežatá, krivdy naprávali statoční zbojníci a svet ľudskej fantázie ovládali bájne bytosti, draci, čerti, víly a kamenní strážcovia pokladov. Príslušníci počtom neveľkého národa Rusínov žijú medzi nami, ani o tom veľmi nevieme. Obývajú kraj na východ od Vysokých Tatier až do Poľska a na Ukrajinu pozdĺž oblúka, ktorý tvoria hrebene a horstvá Karpát. Veľa ich žije na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola svojho času súčasťou Slovenska. Žijú tu najmenej tak dlho, ako toto územie obývame my Slováci spolu s ostatnými slovanskými národmi. Krása a jedinečnosť povestí zo zázračnej studnice rusínskej ľudovej slovesnosti až chytá za srdce a uchvacuje. Veríme, že naši čitatelia budú rovnako očarení, ako boli autori tejto knižky, do ktorej prerozprávali aspoň malú časť rusínskeho povesťového pokladu.

Kolekcia troch poviedok autora, ktorého tvorivým priestorom je viac poézia a publicistika, než próza, má predovšetkým prezentačný charakter. Každá z troch próz je samostatnou „vzorkou“ etáp, resp. období autorových tvorivých úsilí v oblasti krátkej epiky, pričom spoločným menovateľom, skrytým pod slovom „modrá“ je premenlivosť autorského (azda viac spoločenského) videnia skutočnosti v čase. Poviedka Silviino modré obdobie je prevzatá z čitateľsky úspešnej zbierky poviedok Pointa smrť (2007). Je čiastočne upravená. Druhá poviedka Štúdia v modrom je psychologicko-reflexívny pokus o portrét intelektuálky, ktorej život sa zmenil na tragédiu. Trojicu dopĺňa autorsky najmladší text Modrá krv o pokračovateľke šľachtického rodu, ktorý si svoj pôvod prenáša netradične nie v mužskej, ale v ženskej vetve. Poviedky sa vyznačujú štýlovou vybrúsenosťou a čistotou jazyka, zmyslom pre detail a bohatosťou poetických obrazov.

Zozbierali sme pre Vás čosi z dávnej múdrosti, ktorá sa zachovala v košatej, široko rozvetvenej rodine Slovanov. O každom slovanskom národe prezradíme pár zaujímavostí a niekoľko skvostov z kytice najkrajších rozprávok. Dozviete sa o mocnom Maťuškovi, hlúpom Ivanuškovi, neposlušnom Milutínovi a jeho hroznom sne, o udatnom agovi Radojcovi, o bosenskej Barbore, o tom, ako sa hlúpy Hans stal múdrym kráľom, ako babka premohla nenažraného Otesančeka, ako nešťastný čert krásne zahral na husliach, ako si vlk dal ušiť čižmy, ako statočný Gulihrášok draka premohol, ako chudobný Adas troch popov v pálenici vyliečil a čo poradil Osud chudobnému sedliakovi... I veľa ďalších tajomstiev čaká v tridsiatich štyroch čarovných rozprávkach spod slovanskej lipy.

V rušnom osemnástom storočí sužovali celé Slovensko vzbury, povstania, vojny i rozličné choroby. Povstalecké i vládne vojská brali ľuďom v chudobných drevorubačských osadách a dedinách na Horehroní aj to najposlednejšie. Útlak a bieda boli ich každodenným údelom. Mnohí sa s tým odmietli zmieriť a brali spravodlivosť i svoj osud do vlastných rúk. Legendárnymi sa stali horehronskí drusovia alebo tovariši smelého remesla, ktorých vrchnosť nazývala jednoducho zbojníkmi. Skoro všetky príbehy, ktoré vám vyrozpráva táto kniha, sa naozaj stali. O najznámejšom horehronskom zbojníkovi Jakubovi Surovcovi nezachovala ľudová pamäť toľko piesní a legiend ako o terchovskom Jurovi Jánošíkovi, ktorý sa viac ráz objavuje aj v našej knihe. Stretneme tu však i Jánošíkovho kamaráta Martina Mravca, o vyše sto rokov mladšieho Miša Vdovčíka a ďalšie známe osobnosti slovenského zbojníckeho neba. Čriepky príbehov zozbieral a umne pospájal pozorný historik a spisovateľ František Kreutz z ľudovej tradície i z mestských kroník a ďalších zachovaných prameňov. Knihu o ťažkom živote Horehroncov a o smelých skutkoch ich ochrancov a naprávačov panských krívd ponúkame ako ďalší dielik do mozaiky povesťovej mapy Slovenska.

Filozoficko-reflexívna lyrická výpoveď básnika – príslušníka staršej strednej básnickej generácie. Verše majú silný etický náboj, apelujúci na ľudskosť, vzájomnú spätosť ľudí a zodpovednosť odchádzajúcej generácie za prítomnosť a budúcnosť tej nastupujúcej. V neposlednom rade sa v zbierke akcentuje vlastenectvo a láska k rodisku.

Autor tentoraz ponúkol v šiestich poviedkach tému zmyslu života ľudí. Ľudí, ktorí podľa neho majú horší osud ako veci. Ľudia zomierajú, veci ostávajú, čas nemá nad nimi moc a keď sa dostanú na povrch, zrazu zaujmú, „píšu“ svoj ľuďmi zaplnený príbeh. Stačí zastať, podržať vec v ruke, ponoriť sa do spomienok a tie môžu ožívať. Takéto príbehy nechal autor ožiť – príbehy pevne zakotvené v spoločnosti, v politických vzťahoch, príbehy susedov, známych, kamarátov, príbehy žalujúce, či len jemne sa dotýkajúce niečoho, čo sme možno aj vo vlastnom živote kedysi zachytili. Preto sú Mišákove poviedky aj príbehmi hocikoho z nás.

Soľ v nás