Rastislav Molda

Monografia prináša odpovede na viacero z dodnes nezodpovedaných otázok z oblastí formovania moderného slovenského národa a aktivít slovenského národného hnutia. Ponúka tiež niekoľko nových a pozoruhodných interpretácií slovenských dejín 19. storočia. Výskum etnických stereotypov patrí v ostatných desaťročiach v spoločenských vedách, ako aj v historiografii k priekopníckym témam. Analýza stereotypov má opodstatnené miesto v otázkach zaoberajúcich sa problematikou nacionalizmu, kolektívnych identít a dejín mentalít.

Kniha obsahuje dvanásť cestopisov z druhej polovice 19. storočia a z prvých decénií 20. storočia. Edícia prináša pútavé a živé opisy, ktoré ukazujú, kam sa už v tomto období dostali slovenskí národovci, obchodníci, remeselníci, výskumníci i ľudia iných povolaní. Tí, či už z profesijných, či osobných pohnútok, navštívili rôzne kúty sveta. Dostali sa do severnej Ameriky, západnej Európy, cárskeho Ruska i do exotického Orientu. Kniha približuje aj príbehy z ciest po domovine, po Hornom Uhorsku, dnešnom Slovensku. O cieľoch putovania autorov napovedia aj mapky na obálke. Jednotlivé cestopisy umožňujú sledovať vývoj spoločnosti a rozmanitosť krajín i regiónov. Táto pestrosť sa odráža aj v jazyku cestopisných čŕt, ktoré boli ponechané v pôvodnom znení.

Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia. V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.