Peter Mulík

Tretie a rozšírené vydanie publikácie sa koncentruje na pôsobenie sv. Metoda v rámci byzantskej misie v rokoch 863 – 885. Monografia čerpá z rozsiahleho pramenného materiálu a odbornej literatúry. Knihu dopĺňa bohatý ilustračný materiál – fotografie historických dokumentov. Autor analyzuje zachované pramene a potom sa na ich základe venuje jednotlivým témam. Na začiatku sa zaoberá Veľkou Moravou a nadväzne rozoberá byzantskú misiu, počínajúc listom kniežaťa Rastislava cisárovi Michalovi. V ďalšom texte venuje pozornosť prerušeniu činnosti Konštantína a Metoda a Metodovmu zajatiu, uväzneniu a vyslobodeniu. Ťažiskovou časťou publikácie sú udalosti Metodovho zápasu o samostatnú cirkevnú provinciu v rokoch 873 – 880. Autor neobišiel ani pálčivú tému definitívneho zákazu používania slovanského jazyka v liturgii a udalosti, siahajúcich po Metodovu smrť a násilné ukončenie misie solúnskych bratov na našom území, kedy sa presadil jeho rival Viching, čo sprevádzalo aj vyhnanie cyrilo-metodských učeníkov. V súvislosti s tendenciami stavať cyrilo-metodskú tradíciu proti svätoplukovskej je kniha rozšírená o kapitolu Svätopluk – panovník Slovenov. Veľmi podnetným je aj dodatok o etnogenéze Slovákov. Z historického a jazykovedného hľadiska rešpektuje sídelnú ako aj kultúrnu kontinuitu nášho národa v priestore stredného Dunaja.

Z histórie je známe, že v minulosti aj v súčasnosti sa pomenovania kmeňov a národov menili či alternovali, ale často sú naozaj iba „výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy.“ Slovenská historiografia je veľa dlžná Slovákom v otázke ich etnogenézy. Súbor štúdií, ktorých autormi sú osobnosti slovenskej historiografie, presvedčivo dokladá, že máme svojich predkov, napodiv, čosi aj o nich vieme, a pokojne, ba s istou hrdosťou o nich môžeme hovoriť ako o starých Slovákoch.

Publikácia je určená pre slovenskú verejnosť ako základná informácia o najdôležitejšom dokumente slovenských dejín a česko-slovenských vzťahov 20. storočia. Vydaním tejto knihy si pripomíname 100. výročie podpísania Česko-slovenskej dohody (31. mája 1918), známej viac ako Pittsburská dohoda, ktorú podpísali zástupcovia amerických Slovákov a amerických Čechov spolu s Tomášom G. Masarykom, predsedom exilovej Československej národnej rady. Dohoda predpokladala vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov a zároveň Slovákom garantovala štátoprávnu autonómiu na území Slovenska.

Tretie a rozšírené vydanie publikácie sa koncentruje na pôsobenie sv. Metoda v rámci byzantskej misie v rokoch 863 – 885. Monografia čerpá z rozsiahleho pramenného materiálu a odbornej literatúry. Knihu dopĺňa bohatý ilustračný materiál – fotografie historických dokumentov. Autor analyzuje zachované pramene a potom sa na ich základe venuje jednotlivým témam. Na začiatku sa zaoberá Veľkou Moravou a nadväzne rozoberá byzantskú misiu, počínajúc listom kniežaťa Rastislava cisárovi Michalovi. V ďalšom texte venuje pozornosť prerušeniu činnosti Konštantína a Metoda a Metodovmu zajatiu, uväzneniu a vyslobodeniu. Ťažiskovou časťou publikácie sú udalosti Metodovho zápasu o samostatnú cirkevnú provinciu v rokoch 873 – 880. Autor neobišiel ani pálčivú tému definitívneho zákazu používania slovanského jazyka v liturgii a udalosti, siahajúcich po Metodovu smrť a násilné ukončenie misie solúnskych bratov na našom území, kedy sa presadil jeho rival Viching, čo sprevádzalo aj vyhnanie cyrilo-metodských učeníkov. V súvislosti s tendenciami stavať cyrilo-metodskú tradíciu proti svätoplukovskej je kniha rozšírená o kapitolu Svätopluk – panovník Slovenov. Veľmi podnetným je aj dodatok o etnogenéze Slovákov. Z historického a jazykovedného hľadiska rešpektuje sídelnú ako aj kultúrnu kontinuitu nášho národa v priestore stredného Dunaja.

Kolektívna monografia je stmelením názorov odborníkov k prelomovej udalosti dejín 20. storočia – ukončeniu 2. svetovej vojny – do ucelenej syntézy. Dôvodom vydania tejto publikácie je aj absencia vedeckých prác k takto definovanej téme. Kolektívna monografia môže v slovenskej historiografii otvoriť diskusiu o stereotypoch hodnotenia dejín. Zásadným spôsobom sa venuje vplyvu konca 2. svetovej vojny na interpretáciu dejín 20. storočia. V dejinách sa zriedkakedy prejavil taký neúmerne silný tlak na interpretáciu dejín, podmienený výsledkami vojny, aký bol po roku 1945, čo pretrváva dodnes. Okrem stereotypov hodnotenia dejín, vyplývajúcich z vojenských a politických dôsledkov konca 2. svetovej vojny, kniha poskytuje stručnú analýzu príčin vzniku prvej a druhej svetovej vojny, venuje sa vzniku slovenského politického exilu a jeho medzinárodno-politickým súvislostiam, charakterizuje slovenský politický exil a jeho predstavy o zachovaní slovenskej štátnosti v roku 1945, analyzuje postavenie a úlohu katolíckej cirkvi na Slovensku v prelomovom roku 1945 a charakterizuje stav slovenskej kultúry v roku 1945.

Kolektívna monografia je stmelením názorov odborníkov k prelomovej udalosti dejín 20. storočia – ukončeniu 2. svetovej vojny – do ucelenej syntézy. Dôvodom vydania tejto publikácie je aj absencia vedeckých prác k takto definovanej téme. Kolektívna monografia môže v slovenskej historiografii otvoriť diskusiu o stereotypoch hodnotenia dejín. Zásadným spôsobom sa venuje vplyvu konca 2. svetovej vojny na interpretáciu dejín 20. storočia. V dejinách sa zriedkakedy prejavil taký neúmerne silný tlak na interpretáciu dejín, podmienený výsledkami vojny, aký bol po roku 1945, čo pretrváva dodnes. Okrem stereotypov hodnotenia dejín, vyplývajúcich z vojenských a politických dôsledkov konca 2. svetovej vojny, kniha poskytuje stručnú analýzu príčin vzniku prvej a druhej svetovej vojny, venuje sa vzniku slovenského politického exilu a jeho medzinárodno-politickým súvislostiam, charakterizuje slovenský politický exil a jeho predstavy o zachovaní slovenskej štátnosti v roku 1945, analyzuje postavenie a úlohu katolíckej cirkvi na Slovensku v prelomovom roku 1945 a charakterizuje stav slovenskej kultúry v roku 1945.