Daniel Nagaj

Exupéry kedysi napísal, že dokonalosť nevzniká vtedy, keď už niet čo pridať, ale keď nemožno nič ubrať. Práve také sú básne v tejto knižke. A také sú aj obrázky, tvoriace ich vizuálny kontrapunkt. Exupéry a jeho malý princ poletovali medzi planétkami a komplikované veci sa pred nimi stávali jednoduchými. Verše a fotografie Janky a Daniela opisujú obyčajný svet, a on je zrazu poetický a tajomný. Lebo platí jednoduchý zákon poézie, podľa aktorého je náš vesmír krásny, ak nosíme krásu v sebe. Tieto básne a obrazy majú vo vnútri čosi dievčensky a chlapčensky čisté, možno sa do nich zaľúbiť. Majú oči plné neba, presvedčia vás, že má zmysel stať sa farebným anjelom, má zmysel prísť z veľkého sveta domov, má zmysel chvíľu tu byť a zrazu nebyť. Vo všetkom sa zrkadlí stopa večnosti.