Jana Nagajová

Exupéry kedysi napísal, že dokonalosť nevzniká vtedy, keď už niet čo pridať, ale keď nemožno nič ubrať. Práve také sú básne v tejto knižke. A také sú aj obrázky, tvoriace ich vizuálny kontrapunkt. Exupéry a jeho malý princ poletovali medzi planétkami a komplikované veci sa pred nimi stávali jednoduchými. Verše a fotografie Janky a Daniela opisujú obyčajný svet, a on je zrazu poetický a tajomný. Lebo platí jednoduchý zákon poézie, podľa aktorého je náš vesmír krásny, ak nosíme krásu v sebe. Tieto básne a obrazy majú vo vnútri čosi dievčensky a chlapčensky čisté, možno sa do nich zaľúbiť. Majú oči plné neba, presvedčia vás, že má zmysel stať sa farebným anjelom, má zmysel prísť z veľkého sveta domov, má zmysel chvíľu tu byť a zrazu nebyť. Vo všetkom sa zrkadlí stopa večnosti.

Dorotke sa veľmi páčili rozprávky, ktoré jej stará mama rozprávala pred spaním, a predsa mala jednu špeciálnu prosbu: “Babi, nás tie cudzie rozprávky veľmi nezaujímajú. Nemohla by si si radšej vymyslieť svoje vlastné? A nech je z nich taká knižočka. A ja do nej nakreslím obrázky!” sľúbila Dorotka. “Knižka s obrázkami je predsa krajšia ako len taká s písmenami.” “Páčili by sa nám rozprávky o nejakých veciach. Ale nech rozprávajú ako ľudia. A pridaj aj príbehy, ktoré si zažila ty, alebo niekto, koho poznáš…” A tak vznikli rozprávky a príbehy o nábytku, čo sa nestratil, o popletenej rozprávke, o klavíri, o mamičkiných slzách, o ústnej harmonike, ale aj o trkotavom vláčiku či vzdorovitej chladničke. Okrem básnickej zbierky Aj ja som kvapka prinášame v krátkom čase aj druhé dielko z pera Janky Nagajovej s kresbami Dorotky Porubskej s názvom Rozprávky a príbehy nielen pre Dorotku.