Jaroslav Nináč

Ukážka z citátov: „Iba tie oči sú krásne, ktoré sa pozerajú z usmiatej tváre“. „ Vieme že bojujeme proti sebe, ale rátame s tým, že žiadny úder neinkasujeme“. „ Čím väčšia bude sila nášho ducha, tým menšia bude aj tá najväčšia bolesť“. Ukážka z náboženskej poézie: ŽIVOT JE LÁSKA Život to je vzácny dar, dar, ktorý brať sa oplatí, každému za dobro, dobrom zavše sa odplatí. Ale my svoj život neberieme vždy ako je treba, často zabúdame, že je to dar, tam z výšky- z neba

Zbierka básní Strapec z malých bobuliek , je svojbytnou výpoveďou autora v ktorej sa odráža jeho postoj a pohľad na ním videný a ním chápaný svet. Autor potvára okno svojho vnútorného Ja, a ponúka estetický zážitok jemne, nevtieravo a metaforami sa pokúša vykresliť individuálne cítenie, pričom dáva zelenú svojim citom a pozorne načúva šepot srdca. Celá táto zbierka sa uberá smerom citlivého chápania spoločenských dianí. Človek, príroda a vzťahy sú hlavnými súradnicami popísaných riadkov na 130 stranách. Celá táto zbierka sa svojim obsahom a odľahčeným štýlom ponuka ako vhodný spoločník pre chvíle potreby stíšenia sa a navodenia priaznivej klímy pre relax. Najvýstižnejšie túto zbierku básní charakterizuje motto samotného autora : „ Je mnoho pekných a krásnych slov, sú vyslovením našich citov i snov. Do viet vieme vložiť aj slová liečivé, musia byť jemné a citlivé. Pozor si dajme na slová, ktoré sú nasiaknuté šťavou blenovou. Pre srdce i dušu, pre celý život sú nevhodnou potravou.“

Psychologicko-spoločenský román Rozsievač útrap od autora Jaroslava Nináča, ponúka pohľad na kruté pomsty a ich následky v podaní hlavnej postavy románu. Dejovo sa román tiahne širokou škálou záberu, vykresľuje a zachádza do neuveriteľného zákutia ľudskej zloby. Pritom priestorovo sa dej nesie aj prostredím, v ktorom sa nie všetci ľudia počas života ocitajú. Dynamika románu je práve týmto stále živá. Hlavnou postavou je Baltazár, ktorý spôsobil nenapraviteľné tragédie a privodil tak celým rodinám útrapy, na ktorých je podpísaná jeho túžba zvíťaziť a vládnuť nad každým. Podarí sa mu získať najkrajšiu dievčinu v dedine, ktorá sa za neho vydala iba z trucu. Ich dcéra Mary je výsledkom tajného vzťahu jeho manželky Kláry so svojou dávnou a vysnívanou láskou. Aj, keď Baltazár chcel dcéru prijať za svoju, nikdy ju na vlastné oči nevidel. Skončil ako vrah, zlodej a podvodník v tom najťažšom väzení. Veľkú psychickú záťaž, ktorú si na seba sám uvalil, nezvládol.

Autor svojej zbierke náboženských básni dal názov Svetlo do tmy. Motivovali ho k tomu Ježišove slová. Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Jn 8, 12. A práve tu, v týchto Kristových slovách nachádza ten najvzácnejší a najpresnejší terčík nasmerovania zmyslu celého pozemského života. Pritom hovorí, že nič iné, nič krajšie a výstižnejšie ho ani nemohlo v tej chvíli napadnúť. Verí, že aj tu bol obdarený darom Ducha svätého, rovnako tak, ako aj pri písaní týchto básni. Zastáva názor, že práve odmietnutie takejto ponuky, ktorá smeruje k dosiahnutiu cieľa a zmyslu života by mala byť varovaním a práve preto sa snaží svojimi veršami taktne a citlivo ponúkať potrebu zvnútornenia požiadavky istej sebareflexie.

ROZKVITLA AKO MAGNÓLIA opisuje životné osudy dvoch mladých ľudí, ktoré prepojil násilný čin Basilia a jeho obete Agáty. Vinník aj obeť sa s otrasným zážitkom a jeho následkami vyrovnávajú každý inak. Cesta oboch postáv je plná dramatických zvratov a prekážok, ktoré musia zdolávať. Zatiaľ čo Agáta sa snaží vrátiť k normálnemu životu, Basilio uteká pred mafiou i sám pred sebou a svojím zločinom do Južnej Ameriky. Obe postavy prechádzajú zmenou a snažia sa napraviť, čo bolo v ich životoch poškodené. Nie je to však jednoduché.

Autor tejto zbierky chce dosiahnuť líniu priameho dotyku čitateľa s hodnotami a nádherami života. V jeho veršoch je cítiť prepojenie orientácie chcenia so skutkami. Pritom odkrýva aj nutnosť snaženia sa o dosiahnutie pochopenia prijať zvnútornenie všetkých k tomu potrebných predpokladov. Ako sám autor hovorí, k vzájomnej symbióze poézie a života je potrebné dosiahnuť rovnováhu srdca a mozgu.

Cez myšlienky víriace v mysli autora aj, cez tie, ktoré sú milé a zaľúbili si ich jeho duša a teraz vyvierajú z útrob, by videli ich ľudské oči, počuli ich uši. Čitateľné sú ako obraz hoc imaginárny. Teší sa, lebo dávajú mu záruku, že jeho príchod s nimi nebude márny. Zachádzajú do rôznych zákutí, štedro ponúkajú zo svojho menu, podľa chuti každému.