Aňa Ostrihoňová

Keď do vzťahu spisovateľky Françoise a jej partnera Pierra vstúpi mladá Xaviere, ich starostlivo vybudovaná rovnováha sa začne rúcať. Čo spočiatku vyzerá ako nevinné priateľstvo, mení sa na nebezpečnú hru túžby, moci a manipulácie. Pozvaná je intenzívnym psychologickým románom o láske, žiarlivosti a slobode, v ktorom Simone de Beauvoir skúma krehkosť ľudských vzťahov a morálne dilemy, s ktorými sa stretávame pri hľadaní vlastnej identity. Kniha, považovaná za jeden z prvých feministických románov, ponúka prenikavý pohľad na city, ktoré nás dokážu povzniesť, ale aj zničiť. Simone de Beauvoir (1908 – 1986) bola francúzska spisovateľka, filozofka a významná predstaviteľka existencializmu a feminizmu. Preslávila sa dielom Druhé pohlavie, ktoré zásadne ovplyvnilo feministické myslenie. Vo svojich románoch a esejach skúmala slobodu, vzťahy a postavenie žien v spoločnosti. Vo vydavateľstve Inaque vyšli jej knihy Zlomená žena a Nerozlučné, ktoré ponúkajú pohľad na ženské prežívanie, lásku a priateľstvo.

Čarodejnice sú všade, či už predávajú knihy zaklínadiel na Etsy, zverejňujú fotografie svojich kryštálmi zdobených oltárov na Instagrame, alebo sa schádzajú, aby zakliali Donalda Trumpa. Dnešné feministky akoby posadla mánia čarodejnicami ešte viac ako ich staršie kolegyne v sedemdesiatych rokoch. Čarodejnica je absolútna obeť, pre ktorú sa žiada spravodlivosť, a zároveň tvrdohlavá, nepolapiteľná rebelka. Ale kto presne boli ženy obvinené z čarodejníctva v renesančnej Európe? Aké typy žien tieto storočia teroru cenzurovali, eliminovali a potláčali? Táto kniha sa zaoberá tromi z nich a skúma, čo z nich zostalo dodnes v našich predsudkoch a predstavách: nezávislá žena, keďže terčom útokov boli najmä vdovy a nevydaté ženy; bezdetná žena, keďže obdobie honov na čarodejnice znamenalo koniec tolerancie voči tým, ktorí tvrdili, že ovládajú svoju plodnosť; a staršia žena, ktorá dodnes naháňa strach. Nakoniec sa pozrieme aj na víziu sveta, ktorej slúžil hon na čarodejnice, a na bojovný vzťah k ženám aj prírode, čo sa v tom čase vyvinul: dvojité prekliatie, ktoré dosiaľ nebolo zrušené. Mona Chollet je novinárka píšuca pre Monde diplomatique. Vo svojich knihách skúma nielen feministické témy, ale zameriava sa celkovo na kritiku kultúry. Kniha Čarodejnice bola preložená do desiatky jazykov a vďaka nej sa Mona Chollet stala celosvetovo uznávanou autorkou.

Ide o jednoduchý, univerzálny príbeh. Po ôsmich rokoch Adrian opustí A. kvôli inej žene: Krása pláže je röntgenovou snímkou tohto odlúčenia. Bez ohľadu na vek, pohlavie či sociálne zázemie sme si všetci rovní, keď čelíme zlomenému srdcu. Slzy spájajú ľudí viac ako bozky. Knihu som napísala pre tých, ktorí stratili vieru, keď prišli o svoje šťastie. Pre tých, ktorí si myslia, že bez toho druhého nedokážu žiť a že už viac nie sú schopní milovať. Aby sme pochopili, prečo nás rozchod zanecháva takých bezmocných, a pripomenuli si, že láska vždy zvíťazí. Týmto spôsobom je to román o vzdore. N. B. Nina Bouraoui sa narodila v roku 1967 v Rennes. Napísala desiatku románov. Za knihu Moje nekalé myšlienky získala v roku 2005 ocenenie Prix Renaudot, za román Rukojemníci v roku 2020 Prix Ana?s Nin. „To, čo sa deje, nezávisí od Boha a vôle nejakej najvyššej, nadradenej bytosti. Boh je inde. Prichádza v snoch, keď snívame. Je v nebi, keď sa pozeráme na oblohu. Ševelí listami stromov, keď sa pozeráme na listy. Rozvlní more, keď hľadíme na more. Rozžiari sneh na vrcholoch, keď sa dívame na vrcholky kopcov. Je, ak chceme, aby bol. Ale to je poézia. Nemám nič proti poézii, len v ňu už neverím, odkedy ma Adrian opustil.“

Rose si sľúbila, že s aférami, ktoré prinášajú viac škody ako úžitku, už raz a navždy skončila. Ale to nepočítala so stretnutím s Lucom v bežný večer v bare Royal, kam sa uchyľuje každý deň po práci. Temná novela o potrebe a násilí, ovládaní a nádeji od jedného z najpopulárnejších súčasných francúzskych autorov. „Nicolas Mathieu dokáže bez príkras a so silnými obrazmi vykresliť prostredie rovnako dobre, ako opisuje násilie emócií.“ République des Pyrénées „Tento krátky príbeh, ktorý sa číta jedným dychom, navyše s pôžitkom, očakávaním a úžasom, jasne dokazuje, že kvantita nie je zárukou kvality.“ Express Nicolas Mathieu získal v roku 2018 cenu Prix Goncourt za román Leurs enfants apr?s eux. V slovenskom preklade vyšiel jeho tretí román Connemara. „Obaja mali za sebou milostné aféry, známosti na jednu noc, deti, neúspechy a smútky. Boli zrelí. Ale päťdesiatka bola ako vstup na nové, zvláštne územie. Ešte nedávno sa im päťdesiatnici zdali starí. Cítili to v kostiach – únavu, chronické choroby –, videli na už suchej pokožke, redších vlasoch. Takáto pravda nechá na vašom tele, ktoré je už na polceste, stopu. Ale teraz, keď sa rodiny rozpadali skôr, ako deti vyrástli, a život sa nekonečne predlžoval, stredný vek nadobúdal podobu druhého dospievania. Luc a Rose na seba hľadeli a nevedeli, čo si majú o tomto novom veku trápnosti myslieť. Boli opatrní, šťastie ich nepostretlo každý deň. Rose sa zdal čoraz krajší. Povedala mu to. Luc jej kompliment neopätoval, ale jeho pohľad jej stačil.“

V pokračovaní bestsellera Muži mi to vysvetlia Rebecca Solnit ponúka úvahy o ženách, ktoré odmietajú byť umlčané, mizogýnnom násilí, krehkej mužskosti literárneho kánonu, nedávnej histórii vtipov o znásilnení a mnohých ďalších témach. Autorka svojím charakteristickým štýlom mieša humor, bystrú analýzu a nadhľad.

Štyri romány, ktoré prečítate za jedno leto. Michel Houellebecq: Elementárne častice Nevlastní bratia Michel a Bruno majú spoločnú matku, ale inak nič viac. Michel je výskumník, idealista, prísny zástanca determinizmu, ktorý je neschopný milovať, nahrádza život prácou, jedlom z Monoprix a sedatívami. Bruno je voľnomyšlienkar, hoci viac v teoretickej ako v praktickej rovine, a len zúfalo sa snaží dopracovať k sexuálnym pôžitkom. Obaja sú typickými príslušníkmi atomizovanej spoločnosti, v ktorej náboženstvo ustúpilo plytkej ezoterike a filozofiám New Age a lásku nahradilo prázdne sexuálne splynutie. Román Elementárne častice je príbehom dvoch bratov, ale jeho skutočnou témou je rozklad súčasnej spoločnosti, jej predstáv o sebe samej, domnienok, jej politickej nekorektnosti a prejavov vo všetkom od antropológie po listy čitateliek v dievčenských časopisoch. Rozklad moderných životov a lásky. Román Michela Houellebecqa je raz vtipný, ostrý, inokedy didaktický, dojemný a naturalistický. Michel Houellebecq: Zničiť Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku. Elizabeth Strout: Amy a Isabelle Elizabeth Strout vo svojom skvelom debute Amy a Isabelle opisuje odcudzenie pubertálnej dcéry od neprístupnej matky a matkino besnenie, keď odhalí dcérino sexuálne tajomstvo. V istých ohľadoch sú Isabelle a Amy ako každá iná matka a jej šestnásťročná dcéra, ktoré každým pohľadom k sebe vysielajú výbušnú zmes lásky a nenávisti. Napätie ešte zvyšuje skutočnosť, že spolu žijú a pracujú v továrenskom mestečku Shirley Falls, kde klebetia všetci o všetkých. A keď sa zdá, že to už ani nemôže byť horšie, začne sa prebúdzať Amina sexualita a otvorí medzi matkou a dcérou hlbokú mrazivú priepasť. Tá sa javí ako nepreklenuteľná, až kým sa Isabelle neodhodlá preskúmať vlastnú hanebnú minulosť, ktorú dlhé roky držala pod pokrievkou. Jenny Offill: Odd. Špekulácií Na začiatku bolo ľahké predstaviť si budúcnosť. Boli mladí a ľahkovážni, sebaistí a zamilovaní. Oddelením špekulácií nazývali všetky vzrušujúce neistoty, ktoré ich čakali. Zobrali sa, narodilo sa im dieťa a prežili všetky malé katastrofy rodinného života – prebdené noci, otrasy vo vzťahu, smútok z nesplnených snov o umení. Nepripravili sa na stratosférickú úzkosť dospelého života, na skutočnosť, že ich vzťah stojí pevne na zemi, ktorá sa neustále pohybuje a otriasa. Odd. špekulácií je nikdy nenapísaným denníkom ženy, je súhrnom jej myšlienok, cynických poznámok, pozorovaní a špekulácií. Okrem Keatsa a Kafku sa k slovu dostávajú aj zabudnutí sovietski kozmonauti a rady pre manželky z roku 1897. Novela je bežným príbehom, oslobodeným od všetkých tradičných predstáv, ktoré si literatúra s manželstvom a rodinným životom spája. Jenny Offill napísala geniálny napínavý ľúbostný príbeh, kratučkú a nezabudnuteľnú novelu.

Zadie Smith sa stala jednou z najikonickejších, kritikmi najuznávanejších a najpopulárnejších spisovateliek svojej generácie. Vo svojej prvej zbierke poviedok spája svoj pozorovací talent a nenapodobiteľný hlas, aby vyťažila z krehkej a zložitej skúsenosti života v modernom svete. Vzrušujúco sa pohybuje naprieč žánrami a perspektívami – od historických cez živo aktuálne až po rafinovane dystopické. Grand Union je zbierkou poviedok o čase a mieste, identite a znovuzrodení, o dedičstve minulosti, ktoré prenasleduje našu súčasnosť, a o podivnej budúcnosti, ktorej kráčame v ústrety. Nič nie je vylúčené a všetko, čo Zadie Smith zachytáva, pôsobí sviežo a aktuálne. Zadie Smith je jedna z najtalentovanejších súčasných britských spisovateliek, napísala romány Biele zuby, O kráse, Zberateľ autogramov, Severozápad a Swing Time. V slovenčine vyšla tiež jej zbierka esejí Voľnosť a na vydanie sa pripravuje aj najnovší román Podvod.

Strhujúci príbeh o nenaplnených snoch, nečakaných druhých šanciach a láske. Hélene sa blíži štyridsiatka. Narodila sa v malom mestečku na východe Francúzska a tvrdo pracovala na tom, aby sa z neho dostala a získala život zo stránok časopisov, ktoré si prezerala ako tínedžerka. Ale teraz, keď má zdanlivo všetko – chlapa a dve dcéry, úspešnú kariéru a dizajnový dom –, cíti sa nenaplnená, akoby jej čas pretekal pomedzi prsty. Christophe rodné mesto nikdy neopustil. Už nie je taký neodolateľný ako kedysi, vedie nenápadný život, radšej sa stretáva s kamarátmi a zabáva sa, než aby rozmýšľal, kam sa posunúť. Ako obchodný zástupca predáva krmivo pre psy, sníva o tom, že bude opäť hrať hokej ako v šestnástich, a žije so svojím otcom a synom. Connemara je román o tom, ako sa ich dva odlišné životy opäť pretnú, opisuje zmes bolesti a nádeje z návratu ku koreňom a zo snahy o trvalý vzťah.

Román Zničiť miestami pôsobí ako geopolitický triler s útokmi, špiónmi a ezoterickým podtextom, no zároveň je rodinnou melodrámou s patriarchom v domove dôchodcov v srdci francúzskeho vidieka. Je to román o krehkosti existencie a osamelosti súčasného človeka vo svete bez Boha. Je o láske a manželskej oddanosti. Houellebecq napísal baladu o živote a dôvodoch, prečo ho žiť alebo sa ho vzdať, knihu o chorobe, entropii a deštrukcii, v ktorej sa všetko vznáša vo vzduchu pred dojemným vyvrcholením. V románe sa preplietajú tri príbehy. Jeden z nich patrí Brunovi Jugovi, ministrovi hospodárstva a financií, ktorý kandiduje v prezidentských voľbách v roku 2027 ako dvojka Benjamina Sarfatiho, hviezdy z televíznych tolkšou. Druhý a hlavný príbeh patrí Paulovi Raisonovi, dôverníkovi ministra Juga, ktorý je typicky houellebecqovskou cynickou a samotárskou postavou. Príbeh sa začína mŕtvicou Paulovho otca, agenta tajných služieb na dôchodku, po ktorej upadne do kómy. Choroba spojí rodinu: sestru, ktorá je oddanou katolíčkou a sympatizantkou Marine Le Penovej, švagrinú, bezohľadnú novinárku a otcovu starostlivú druhú manželku.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Keď sa Olivia Laing presťahovala do New Yorku, ocitla sa v priestore osamelosti. Tejto zahanbujúcej skúsenosti sa spoločnosť vyhýba ako moru, ale ju začala fascinovať a rozhodla sa „mesto osamelosti“ skúmať prostredníctvom výtvarného umenia. Vo svojej knihe sa prechádza New Yorkom, dielami a životmi Edwarda Hoppera, Andyho Warhola, Davida Wojnarowicza či Henryho Dargera a poskytuje živý obraz toho, čo znamená byť sám a osamelý. Neskúma len príčiny tohto stavu a jeho prejavy, ale aj spôsob, ako mu vzdorovať a ako sa z osamelosti vymaniť.

Knihe Ja a moja matka udelila knižná kritika prvé miesto v rebríčku najlepších memoárov za uplynulých päťdesiat rokov. Vivian Gornick rozpráva príbeh svojho celoživotného boja s matkou o nezávislosť. O matke a dcére vyšlo už mnoho kníh, ale žiadna sa nezaoberala týmto najbližším rodinným vzťahom tak priamo a nemilosrdne. Gornick sa vo svojej prelomovej knihe vyrovnáva s tým, čo Edna O´Brien označila za „podstatu ženského zúfalstva“: s nepriznanou oidipovskou povahou vzťahu medzi matkou a dcérou. Vivian Gornick sa narodila a vyrastala v Bronxe ako dcéra „mestských sedliakov“ v domácnosti, ktorú ovláda depresia jej inteligentnej, ale formálne nevzdelanej matky z predčasnej smrti manžela. Dom je plný žien, ktoré sú pre Vivian protikladnými modelmi a ešte aj v dospelosti ovplyvňujú jej boj o uplatnenie sa v láske a v práci. Keď sa prechádza so svojou starnúcou matkou ulicami New Yorku, háda sa s ňou a spomína na minulosť, každá z nich si získava čitateľov obdiv: žičlivá a jasne mysliaca dcéra pre svoju odvahu a vytrvalosť, s ktorou otvára najzákladnejšie otázky života, ako aj stále silná a intuitívne múdra stará žena.

Silná, provokatívna a osobná kniha je úprimnou výpoveďou o tom, ako sa autorka kultovej trilógie Život Vernona Subutexa stala Virginie Despentes. Čerpá z osobných skúseností, rúca zaužívané predstavy o znásilnení a prostitúcii a búra zaužívané postoje o sexe a pohlaví. Autobiografický feministický manifest spisovateľky a filmárky Virginie Despentes je „plný hnevu a tak presne formulovaný, že je nespravodlivé ho zhrnúť". – Nadja Spielgelman „Despentes je často označovaná za ‚rockandrollového‘ Balzaca. . . Striedavo pripomína aj Williama Gibsona, George Eliot a Michela Houellebecqa, len s optimistickejším postojom." Chris Kraus „Virginie Despentes je skutočne originálna punkrocková George Eliot s citom pre žalostné vnútro svojich postáv: nikto iný nemá jej prenikavý pohľad, ostrý zmysel pre humor, inteligenciu, ktorá ako žiletka reže do nánosu zaužívaných vzorcov myslenia našej doby.“ Alexandra Kleeman „Despentes sa stala akousi kultovou hrdinkou, patrónkou neviditeľných žien: ohavných a marginalizovaných, vyčerpaných, unavených a prudko nezamestnateľných." Parul Sehgal „Prequel k #MeToo. Jedinečný radikálny hlas queer feministiek, ktorý bol kľúčový pre transformáciu beletristického písania aj politického diania v roku 2010.“ Paul B. Preciado Teória King Kong, autobiografia, výzva k revolte, manifest nového punkového feminizmu, je autorkiným najobľúbenejším a najzavrhovanejším dielom.

Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. „Virginie Despentes surovo odhaľuje realitu, ktorú dnes žijeme, a ponúka nám protijed. Je skutočná spisovateľka – slobodná, jedinečná, zžieravá.“ Nelly Kaprielian

ZÁVEREČNÝ DIEL EPICKEJ ROCKANDROLLOVEJ TRILÓGIE KULTOVEJ AUTORKY VIRGINIE DESPENTES Kto je Vernon Subutex? Mestská legenda. Mŕtvy muž, ktorý nikdy nevstane z mŕtvych. Posledný svedok zaniknutého sveta. Muž poznajúci tajomstvo. Všetko sa to začalo, keď svetoznámy Alex Bleach, spevák s búrlivým životom, zomrel na predávkovanie vo svojej vani. Obrovská rana pre fanúšikov, ale predovšetkým pre Vernona Subutexa, ktorý bol v osemdesiatych rokoch majiteľom najznámejšieho obchodu s platňami v Paríži a zdrvený krízou žil podporovaný svojím priateľom, popovou hviezdou. Vernon už nie je schopný platiť nájom, ocitá sa na ulici a nemá nič okrem niekoľkých nahrávok Alexa Bleacha, po ktorých teraz všetci túžia. Rozvíja sa okolo neho kaleidoskop postáv: prostí ľudia a mešťania, intelektuáli a grázli, transsexuáli a zahalené ženy, všetci predurčení ocitnúť sa v istom momente sami a dezorientovaní v novom storočí, ktoré mení hranice sveta. Ale predovšetkým je spolu s Vernonom – rezignovaným a zároveň rebelujúcim – skutočnou postavou románu Paríž: rovnako elegantný a hučiaci ako písanie Virginie Despentes. V záverečnej časti sa Vernon dozvie, že Charles, jeho starý priateľ z čias, keď žil na parížskych uliciach, zomrel a odkázal mu polovicu výhry v lotérii. Krátko po Vernonovom návrate do tábora sa však jeho stúpenci začnú obracať jeden proti druhému a jeho šťastie vyvolá rozkol v kedysi harmonickej komunite. A zanedlho sa celý Paríž bude zmietať v následkoch teroristických útokov z rokov 2015 a 2016.

Rebecca Solnit v komickej, ostrej eseji s názvom Muži mi to vysvetlia pomenúva častý problém rozhovorov medzi mužmi a ženami. Píše o mužoch, ktorí mylne predpokladajú, že niečo vedia a ženy to nevedia; píše o tom, kde táto domnienka pramení a ako funguje v praxi. V knihe je okrem tejto, dnes už známej, eseje šesť ďalších vrátane zamyslenia nad spôsobom, akým spisovateľka Virginia Woolf prijala tajomstvo, nevedomosť, pochybnosť a dvojznačnosť; originálne skúmanie rovnosti v manželstve a desivé zhrnutie rozsahu násilia páchaného na ženách. Rebecca Solnit svojím čitateľsky prístupným štýlom dokazuje, že je jednou z najvplyvnejších mysliteliek feministického hnutia. „Muži mi to stále vysvetľujú. A žiaden z nich sa mi nikdy neospravedlnil za to, že mi nesprávne vysvetľoval niečo, čo poznám, ale on nie.“ Rebecca Solnit je novinárka a historička, autorka takmer dvadsiatich kníh venovaných feminizmu, dejinám západných a pôvodných kultúr, spoločenskej zmene, horskej turistike a chodeniu, nádeji a katastrofe. V slovenčine vyšla jej zbierka esejí Sprievodca strácaním sa. Pravidelne prispieva do časopisu Harper’s, London Review of Books a Los Angeles Times. Žije v San Franciscu.