Ľudovít Pavlo

Zdanlivo pokojný príbeh z psychiatrickej kliniky akoby zámerne kontrastoval s búrlivou dobou studenej vojny. Novela s pikantériou špionážnej zápletky, plastická najmä v obrazoch hlboko realistických, je zaľudnená prevažne vojnovými a povojnovými emig rantmi z Európy, ktorí na americkom kontinente hľadajú vytúžený pokoj a vytrvalo sa usilujú realizovať svoje ľudské sny. Príbeh je naliehavým pripomenutím doby, ktorá sama nútila svojich najlepších hľadať útočisko za morom.

Do spoločnej pokladnice nášho národného kultúrneho dedičstva i pestrého mozaikového obrazu dejín Slovákov vo svete nám pribudol ďalší kamienok, tentoraz v podobe spomienok a úvah nad decéniom, ktoré ohraničujú dve často pertraktované „magické" osmičky – 1988-1998. Kniha Ľudovíta Pavla je pravdivým defilé konkrétnych osôb, mien, udalostí, skutkov, počinov i zážitkov v tom pre národ zlomovom období, keď na piedestál hodnôt vystúpila jeho vlastná identita. Je to výpoveď i svedectvo, človeka, ktorý ako jeden z tisícov našich rodákov boli nútení opustiť rodnú vlasť, rodičov, priateľov pred totalitnou zlovôľou.