Taras Prochasko

Taras Prochasko (* 1968, Ivano - Frankivsk) je ukrajinský prozaik a esejista. Spolu s Jurijom Andruchovyčom patrí k jadru tzv. Stanislavovského fenoménu - živého umeleckého prostredia, ktoré sa v spisovateľovom rodnom meste (s historickým názvom Stanislavov) sformovalo koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Prochaskove prózy - Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok a Ako som prestal byť spisovateľom - majú výrazne autobiografický rozmer a vychádzajú z reálií mesta počas jeho sovietskej éry, hoci pre autora - vzdelaním botanika - je literárnym domovom celá krajina okolo Karpát. Blízky dotyk s prírodou, citlivosť voči pohybom dejín a imaginatívna práca s pamäťou sú nosnými znakmi celého Prochaskovho diela a vedú k úvahám nad svojskou, stredoeurópskou verziou magického realizmu.

V rodine krtkovcov prišli na svet dvojičky. Všetci majú veľkú radosť, keď odrazu sa jedno z nich kamsi zatúla... Pôvabná rozprávka o krtkovi Ňufíkovi, jeho žene Ňufke a o ich trinástich krtíčatkách prináša príbehy o radosti zo života a o sile priateľstva. A aj o tom, ako deti rastú, objavujú svet a kladú otázky, na ktoré treba odpovedať. Jedna z nich dala knižke aj meno. Dielo ukrajinských autorov Mariany a Tarasa Prochaskovcov bolo na Ukrajine ocenené ako najkrajšia detská kniha roka 2013 a dostala sa do svetového katalógu The White Ravens 2014. Pre deti od 5 rokov.

Nejpozoruhodnější současný ukrajinský spisovatel Taras Prochasko přepisuje historii rodných Karpat a s nimi celé střední Evropy, ve které je, jak známo, vše provázáno a všechno souvisí se vším. Nepíše ale alternativní dějiny, nýbrž propojuje místa do posloupností a ukazuje, že právě tak vznikají lidské osudy. Jeho román Jinací i esejistické povídky jsou magické, zenové, filosofické, estétské, prodchnuté melancholií a humorem. Autor v nich vede čtenáře borůvkovými stezkami, kolem starých vil po úbočích Karpat, dusnými kupé ukrajinských rychlíků i přítmím pražských kaváren. Ať píše Prochasko o čemkoli, vždycky píše o lásce. Existuje-li něco jako středoevropský magický realismus, pak toto je jeho zásadní kniha.

Príbeh o rodinke krtkov z Bukovej hory voľne nadväzuje na knihu Kto nám z neba sype sneh? Tentokrát ponúka detektívnu zápletku, ktorú riešia najmenší členovia rodiny Ňufíkovcov - Mrnka, Ťapko a ich kamarátka Hrajka, pretože rodičia so súrodencami odleteli do Slnečného údolia pestovať hrozno a najmladší ostali doma sami. Letné dni im plynú v nerušenej zábave plnej vzrušujúcich dobrodružstiev. Keď však do Bukovej hory zavíta na koncert slávna speváčka Eli Omis, z cukrárne zmizne more, vlastne obraz, na ktorom je more namaľované a detektívne pátranie sa môže začať... Rozprávková kniha Kam zmizlo more? je určená deťom od 5 do 9 rokov.

Taras Prochasko (* 1968, Ivano - Frankivsk) je ukrajinský prozaik a esejista. Spolu s Jurijom Andruchovyčom patrí k jadru tzv. Stanislavovského fenoménu - živého umeleckého prostredia, ktoré sa v spisovateľovom rodnom meste (s historickým názvom Stanislavov) sformovalo koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Prochaskove prózy - Z tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok a Ako som prestal byť spisovateľom - majú výrazne autobiografický rozmer a vychádzajú z reálií mesta počas jeho sovietskej éry, hoci pre autora - vzdelaním botanika - je literárnym domovom celá krajina okolo Karpát. Blízky dotyk s prírodou, citlivosť voči pohybom dejín a imaginatívna práca s pamäťou sú nosnými znakmi celého Prochaskovho diela a vedú k úvahám nad svojskou, stredoeurópskou verziou magického realizmu.

Krtek je reportér Lesních novin, a když si jeho žena potřebuje trochu odpočinout a zacvičit na basu, nosí si táta nejmladší ze svých třinácti krtčat v kapse do práce. Tak se Vrněnka s Tlapkou začnou rozkoukávat po světě. A ať je jaro, léto, nebo podzim, je pořád co vidět: třeba modrou kouli, z níž se vylíhne pták, krtka, co se topí v řece (a potřebuje zachránit) nebo malou zaječici, které se ztratila maminka... A taky sníh, když se zrovna začne sypat. Příběh o tom, jak je dobré mít kamarády a pomáhat všem, co to potřebují, je určen čtenářům (i nečtenářům) od pěti let. Knížku napsal Taras Prochasko a ilustrovala Mariana Prochasko, současní ukrajinští umělci, kteří navzdory probíhající válce žijí na Ukrajině a vydávají knihy v nakladatelství Starého lva. To bylo v roce 2023 na boloňském veletrhu vyhlášeno evropským nakladatelstvím roku.