František Rábek

Súčasní antropológovia dokážu celkom verne zrekonštruovať tvár človeka na základe jeho lebečných kostí. Zrazu sa na nás pozerá niekto konkrétny, kto tu žil možno pred stáročiami. O niečo podobné sa pokúsil autor románu Tajomstvo zoborského kláštora. Zachované fakty z počiatkov našej národnej, kresťanskej i kultúrnej histórie oživil svojou fantáziou, a tak pred našimi očami defilujú konkrétne osobnosti z čias Veľkomoravskej ríše, ich činy, vnútorné prežívanie a vzájomné vzťahy - to všetko na pozadí dejín. Autor František Rábek čitateľovi predstavuje Svätopluka, Gorazda, Cyrila, Metoda, Koceľa aj Rastislava ako ľudí so silnými i slabými stránkami, a píše o tom, čím sa ich mená nezmazateľne zapísali do histórie. Kniha mapuje určitú etapu dejín, ale podľa Rábeka v sebe nesie aj silný odkaz pre súčasnosť: "Ak pochopíme posolstvo života našich predkov, najmä tých, ktorých životy svietia ako majáky už 1150 rokov, hoci z ich tiel už nezostalo nič, môžeme sa aj my stať svetlami, ktoré tak veľmi potrebuje naša doba. A splníme aj naše neopakovateľné poslanie na tomto svete."

Po slobode túžime všetci, nevyhnutne ju potrebujeme. No nie je sloboda ako sloboda. Výstižným obrazom správne chápanej a uplatňovanej slobody je púť. Pútnik je človek, ktorý má pred sebou cieľ, vie, kam ide. Jeho cesta má zmysel. Ak majú byť naše slobodné rozhodnutia v zhode s našou najvnútornejšou bytosťou a majú priniesť hlboký vnútorný pokoj, je dôležité, aby boli v zhode s pravdou.